Recenzia

Na cédéčko skupiny Tajf „Slová pošepnúť“ sme si museli počkať pomerne dlho. Najmä my, ktorí kapelu poznáme dlho, sme boli zvedaví, ako jej muzika znie, keď sa preženie štúdiom.
Znie veľmi podobne ako keď ju počúvate na dobre ozvučenom koncerte. Kapela si nevypomáha špeciálnymi efektmi a majster zvukár Uhroš sa sústredil na dobré zosnímanie nástrojov a hlasov, za čo mu buď večná vďaka.

Zlou správou je, že Edo Klena nemá v svojej diskografii toľko albumov, koľko by bolo možné a žiadúce. Nie žeby chýbali služobné roky alebo vhodné piesne – za dve desaťročia aktívneho pôsobenia na našej pesničkárskej scéne má na svojom konte skladieb požehnane a z nich väčšina bežnú latku vysoko prekračuje.

Azda žiadna zo slovenských folkových kapiel nevzbudila svojim príchodom na scénu toľko pozornosti, ako košická Bobova diéta. Kde sa objavili, všade vzbudili záujem a uznanie. Teraz, po viac ako troch rokoch úspešného koncertovania sa dopracovali aj k debutovému CD, o ktorého predstavenie a zhodnotenie požiadali dvoch členov redakcie Folk.sk.

Pathetic Hypermarket Band má na slovenskej pesničkárskej scéne už od začiatku trochu zvláštne postavenie a to zrejme hneď z niekoľkých dôvodov.

Aj keď toto CD už dávno nie je horúcou novinkou, nedá mi, aby som aj pol roka po jeho vydaní nenapísal zopár riadkov. Je pre mňa totiž dosť nepochopiteľné, že až na pár informácií vydanie albumu Pozdrav z Teonatu prešlo v podstate bez väčšieho povšimnutia. Pritom ho považujem za mimoriadny hneď z niekoľkých dôvodov...

Skupina Lekra je od svojho vzniku prezentovaná ako folkrocková. Po zoznámení sa s jej albumom „Povedz milá“ sa mi javí trochu inak. Podľa mňa ide o fúziu folklóru, folku a bigbítu. V ich muzike počuť celkom prirodzený zvuk gitary nezhovadený nijakým rockovým boostrom. K tomu basgitara, bicie a synťák s organovým zvukom, ktorý pripomína starú muziku Mariana Vargu.

Občas sa stane, že natrafíte na človeka, o ktorom ste pred nikdy nepočuli a zistíte, že už sa mu dokonca podarilo nahrať a vydať dva albumy. Neviem ako vy, ale ja vtedy zvyknem zbystriť pozornosť a začínam sa pýtať. Presne toto sa stalo aj v prípade Dušana Kollárika. Recenzia na jeho prvé CD sa mi dokonca znenazdajky ocitla v e-maili a nedalo mi, aby som sa s vami o ňu nepodelil.

Z Oravskej liahne folkových kapiel sa už dávnejšie vyliahla skupina Notabene. Nejaký čas hľadala svoju pravú tvár a keď ju našla, bolo to zrejmé na prvé počutie. Skupine Notabene sadol štýl spájajúci folk a folklór. No a keďže ich muzicírovanie je behom na dlhú trať, logicky vyústilo aj do nahratia CD.

Je to už skoro dva mesiace , čo uzrel svetlo sveta nový album folkovej formácie Jasoň, a sú to už skoro dva mesiace, čo nám Maroš Vojtko s Kremnického Tajfu priniesol reportáž z krstu Delfínov. Na konci svojej reportáže pridal pár svojich postrehov a pocitov z tohto nosiča, takže ja nielen pod dojmom tohto článočku, chytám sa príležitosti, a po nedávnej Kremnickej Bašte, stávam sa tiež čerstvým majiteľom domácou pálenkou vraj krsteného CD.

Skupina Kalumet patrí k služobne starším kapelám, nepochybne aj kvôli zanovitosti svojho kapelníka Glufa. Pod jeho vedením už v roku 1991 vystupovala skupina „Kamaráti údolia smrti“. Nešlo o nijaký morbídny spolok, ale o trampskú kapelu nazvanú podľa známej trampskej lokality neďaleko Bratislavy. Keď sa po krátkom odmlčaní Glufova partia opäť objavila, bolo to už pod názvom Kalumet a s pozmeneným repertoárom.