Festivaly

Haló, haló, folkáči, ste tam? Mám pre vás potešujúcu správu. Konečne si ktosi spomenul na mladé amatérske zoskupenia a pesničkárov... a to dokonca v zahraničí. V Poľsku sa koná festival, ktorého sa môžu zúčastniť účinkujúci vo veku od 18 do 26 rokov, bez ohľadu na hraný štýl. Čiže folk má konečne dvere do sveta otvorené a podmienky účasti sú naozaj lákavé...

Už je to nejaký piatok dozadu, kedy sme sa boli naposledy pozrieť u našich západných susedov, čo nové v žánroch FCT. Okolnosti sa zohrali tak, že sme sa po čase mali možnosť zúčastniť oblastného kola súťažnej prehliadky Moravský vrabec, ktorá prebehla 16.3.2002 v Karvinej. Severná Morava a východné Čechy sú v kategóriach FCT najsilnejšie liahne talentov v ČR, a preto sme sa do Karvinej skutočne tešili. Krátko po príchodu nás srdečne privítal doživotný vedúci organizačného štábu a náš kamarát Jozef MLOK Grim. Hostesky nás zásobili vkusnými visačkami s emblémom festivalu/ vyhotovené z kože/, a festivalovým časopisom ČIMČARÁKom. Zabezpečenie prehliadky bolo štandartné a podobné ako na akciách u nás. Kapely si všetky náklady hradili z vlastných rozpočtov. Moravský vrabec má už dlhú tradíciu a jeho víťazi si väčšinou odnášajú najcennejšie trofeje z najväčších festivalov, ako je napríklad Zahrada.

Podobné otázky ako sme e-mailom posielali aj iným organizátorom od nás dostala aj hlava štábu Kremnickej Bašty (KB)– nie, nejde o vojenskú operáciu – Maroš Vojtko. Tak sa teda pozrime, ako to so svojim festivalom myslí on.

Prečo si začal organizovať KB?
Ako už bolo napísané a povedané vo viacerých návratoch k Bašte, mesto Kremnica si už roky takúto akciu pýtalo. V prvom rade príroda. To, čo obkolesuje Kremnicu je proste nádhera a to musí uznať každý. V druhom rade história (a k tej folk isto patrí). Netreba hádam ani pripomínať, že Kremnica je jedným z našich historických skvostov a svojimi nádvoríčkami priťahuje komorné podujatia. No a v neposlednom rade existencia moja a ďalších desiatok folkových nadšencov, muzikantov a cvokov. Spomeniem len kapely - Detská radosť, Zvony Bells, Andersen, môj Tajf a detské Háďatá (tak trochu tiež moje). Preto Bašta existuje!

Väčšina country, folkových a trampských festivalov a nielen na Slovensku, ale aj v Čechách je situovaná do prekrásnych prírodných zákutí. Či už ide o kempy, kúpaliská alebo zelené lúky a ostrovy. Sú však aj také festivaly, ktoré si svoje miesto našli medzi múrmi a budovami starobylých miest, námestí, kaštieľov. Jedným z takýchto slovenských mestských festivalov je aj Kremnická Bašta.

- stretnutie priateľov prírody, zábavy a hudby. Je to tak, tomuto festivalu by zalichotil podnázov ZRPF - Združenie rodičov a priateľov folku. Festival sa odohráva v okolí púchovských lúk, lesov, hájov a jazierok. Máte možnosť vypočuť si tu známe, aj menej známe osobnosti, postretať priateľov, ktorých za normálnych okolností nestretnete. Skrátka paráda v náručí prírody, hudby a priateľstva. Bodaj by bolo takýchto festivalov čo najmenej, aby sme si ich začali o to viac vážiť. Dnešný svet mobilných telefónov nenahradí to, čo človek pociťuje pri fantastickej atmosfére spriazneného okolia. Je to ako pohľad do rozpáleného krbu...jednoducho, toto žiadny televízor neprenesie. Chcete živú muziku? hor sa do sveta Vandermúzy...

Naša redaktorské chúťky neminuli ani festival o ktorom sa súce na Slovensku ešte moc nevie, ale vyzerá to, že nás všetkých príjemne prekvapí. Na zvedavé otázky nám e-mailom prišli odpovede od Reného Hubinského, riaditeľa festivalu Babica 2002.

Nuž, s potešením vám oznamujem, že na Slovensku sa prudko začína rozširovať hudobná folková sféra, nielen čo sa rozrastenia počtu hudobníkov týka, ale aj počtu festivalov… Čo viac si môžem priať?

Ďalším z organizátorov, ktorých sme si zobrali na mušku je pesničkár z Prievidze - Janko Kulich.

Janko, prečo si sa vlastne ty, ako pesničkár, dal aj na túto cestu?
To je predsa jednoduché, aby som si mal kde zahrať nie? To bol samozrejme nevkusný žart. Folková scéna v Bojniciach začala absentovať nakoľko posledné folkfórum sa konalo v roku 1998. Tak asi preto. Bola by veľká škoda keby sa z Bojníc vytratil folk nadobro.

V sobotu 16. marca sa na ružomberskom Ranči uskutočnilo výberové kolo festivalu Porta. Ešte predtým, než sme s kámošom nasmerovali auto na severnú highway, som mal trochu obavy, v akej atmosfére bude tento fesťák prebiehať. Predsa len, usporiadať oblastné kolo festivalu známeho mena v country pube, sa mi nezdal ako dvakrát šťastný nápad. Realita však zďaleka predčila moje obavy, a ja sa v nasledujúcich riadkoch pokúsim vysvetliť, prečo mi táto akcia pripomínala hudobnú katastrofu.

LADIES – lopúchové listy a toaletný mach sú v šatni. Udržujte čistotu. Ďakujeme.
(dámske WC, KS Vajnorská)
Slečna to vravela celý čas: „Neboj sa, nezačnú presne.“ Neznajúc folkové reálie odhadla vývoj pomerne presne – v číselnom vyjadrení plus osemdesiattri minút. Čo sa týka priestorových súradníc, vyšlo to organizátorom nepomerne lepšie. Dej sa skutočne odohrával v avizovanom priestore a nezasahoval do bežného tepu Vajnorskej ulice (ha-ha).