Festivaly

V sobotu 23. novembra nás všetkých Janko Kulich pozval do Kultúrneho domu v Bojniciach na už piate pokračovanie obľúbeného festivalu Folkové Bojnice. Tenokrát sa začalo už o piatej poobede......a to preto, lebo nás čakalo veľa dobrej muziky, tak aby sme to stihli. Prejdem teda rovno k veci. O piatej nás Janko vrelo privítal a nenechal nás dlho čakať na skupinu Turkovci. Po nich nastúpil Janko Kulich, ktorý zaspieval len asi štyri pesničky a pustil mňa.

Večernica nebude! Tohto roku sa mal uskutočniť už jubilejný piaty ročník prehliadky folkových, country a trampských skupín s názvom Večernica. Avšak človek mieni, Pán Boh mení a tak sa to nestane. Všetky naše snahy boli zničené odstúpením mesta Žilina od tohto projektu a bez týchto financií sa veru nedá nič zorganizovať. Sme z toho dosť smutní, lebo tu mali vystúpiť vynikajúce skupiny, ktoré niečo znamenajú na našej country, folkovej a trampskej scéne.

Aká bola tohtoročná Lodenica? Každopádne plná hudby, tancov, zábavy, piva, medoviny a jedenia. Ak mal Noe svoju archu v takomto poňatí, tak je mi jasné, prečo prežili všetky druhy tvorstva :o)Nebudem tu menovať kompletný zoznam účinkujúcich, lebo by sme tu strávili pol dňa, ale bolo ich tu veľmi veľa a každý účastník festivalu si mohol vybrať to svoje menű.

Tohto roku pribudla na Country Lodenici scéna pre pesničkárov – v Hudobnom pavilóne piešťanského mestského parku, čo bol na jednej strane celkom „dobrý ťah“, nepríjemné však bolo to, že pavilón sa nachádzal asi 1,5 kilometra od areálu CL, takže účasť divákov bola minimálna. V sobotu sa tu ako prvý postavil pred nepočetné publikum Robo Hulej. V ten deň už mal za sebou vystúpenie na hlavnej scéne.

Bol raz jeden krásny, letný a slnečný deň. Čo s takýmto dňom? Vzala som si torpédo a skočila do Váhu... a kohože som tam nestretla? Ahaho, Martin Valo - organizátor festivalu Country Lodenica. Využila som situáciu, stiahla som ho pod hladinu a držala ho tam tak dlho, až kým nesúhlasil, že s ním môžem spraviť rozhovor...

Ako hodnotíš tento ročník festivalu v porovnaní s uplynulými ročníkmi?

Spýtali sme sa rôznych účinkujúcich, ako sa im na tohtoročnej Lodenici hralo...Keďže nie všetci chceli byť menovite uvedení, tak preventívne neukážem prstom na nikoho, len vám dám k nahliadnutiu ich názory. Otázka znela:

Ako sa vám na Lodenici hralo?

Ticho po sobotnej búrke, ktorá sa zniesla aj na areál Country Lodenice, sa nekonalo. Program pokračoval a ja som si vyhľadávala obete a otravovala ich s diktafónom. Tu je malé obzretie sa za 4. ročníkom CL.
Čo bolo hlavným dôvodom, že ste prišli na Country Lodenicu?

- partia, kapely, atmosféra, mala som práve voľný čas (Andrea a Ivana, Bratislava)
- partia, len sme sa teraz nejako rozsypali (Peter, Beluša)

Začiatok záveru tohtoročnej Country Lodenice mi pripadal ako koniec sveta, slnko pálilo ostošesť, stany pripomínali saunu, skrátka „hic“ ako (ne)má byť. Mnohým to neprekážalo, zbalili karimatku, hodili pred hlavnú scénu a poďho zabiť dve muchy jednou ranou: naberať bronz a načúvať tónom znejúcim z pódia. Sobotňajšiu súťažnú časť otvoril Paci-pacifik. Kdesi som si prečítala, že ich heslom je veta: Všetko je country! Nuž, a preto ich pesničky plávali na vlnách country. Ešte teraz mi vzdialene hučí v ušiach ich pesnička o tom, že Jánošík bol fajn hošík. :-)

Po piatkovom koncerte na hlavnej scéne Country Lodenice, kde tohto roku vystúpilo aj Jednofázové kvasenie, sme si ich dovolili "odchytiť" (prepáčte, páni :-). Do priestoru pre VIP som vstupovala poprvýkrát, a teda s patričnou trémou, o príjemnú atmosféru rozhovoru sa však postarala nielen moja psychická opora - Slavia, ale aj samotní páni z JFQ, za čo im veľmi ďakujeme. Koncert odohralo stabilné jadro JFQ - Miloš Janoušek, Karol Svozil a Dušan Valúch. Aj to, kde sa flákali ostatní členovia, si môžete prečítať v nasledujúcom rozhovore.

A máme za sebou druhý festivalový deň. Rozrástlo sa nám publikum a rozrástli sa nám aj hudobné dosky, na ktorých sa predstavili ďalšie kapely. Okrem hlavnej scény pribudol hudobný pavilón v Mestskom parku a malá scéna v areáli festivalu. Ale poďme pekne poporiadku.