Blogy

Väčšina z vás, ktorí čítate tieto riadky, sa venuje, venovala, alebo sa  plánuje venovať hudbe. Ja sám tiež už niekoľko rokov trávim svoj voľný a mnohokrát aj všetok ostatný čas vecami spojenými s hudbou, kapelou a podobne. Preto som sa dnešný článok rozhodol venovať téme, s ktorou sa každé hudobné zoskupenie a vlastne, nemusí to byť ani zoskupenie, ale s ktorou sa už každý hudobník stretol. Bude to NACVIČOVANIE. Iste to poznáte, skupina, ktorá to myslí vážnejšie, si postupne chtiac-nechtiac musí nájsť čas na nácvik svojich piesní. Nezáleží na tom, či sa pripravujete na koncertovanie, na nahrávanie do štúdia, alebo len chcete dať dohromady novú pesničku, nacvičovať treba. Pre nácvik je samozrejme najdôležitejší priestor, kde by sa malo nacvičovať. Nebudem sa tu dnes o tom rozpisovať, lebo nájsť vhodnú skúšobňu to je téma hodná samostatného článku. Povedzme však, že skupina už skúšobňu má a teda môže cvičiť. Nácviky môžu vyzerať všelijako. Obzvlášť u mladých a menej skúsených kapiel býva často pojem „nácvik“ zamieňaný za „jamm session“ a to je poriadny rozdiel.

V zásade nemám hip-hopovú muziku veľmi rád, pretože mi to evokuje veľmi nasratých ("nahnevaných" by bolo príliš slabé slovo) mladých mužov a primitívne texty plné vulgarizmov. Ostatne - čo sa budem rozpisovať, krásne to zhrnul Rado Ondřejíček vo svojom článku na Inzine.sk (odporúčam potom aj podobný článok o country). Keď som ale pred pár dňami narazil na projekt Modré Hory bol som príjemne prekvapený. Síce to stále nie je hudba, ktorú by som si doma pustil sám od seba ale zrazu tie hudobné slučky nie sú otravné a texty majú hlavu a pätu. A to nepíšem len preto, že v piesni Momenty spievajú aj o mne!

Priatelia, v sobotu 17. mája 2008 popoludní v Martine aj Náhodní pocestní z Vrútok za pekného počasia podporili martinské kultúrne dianie v rámci programu Dní mesta Martin ďalším svojim vystúpením.

Bolo preplietané rečou uja moderátora, ktorý nám každú chvíľu dával priestor na pauzu, aby mohol čosi zaujímavé povedať do mikrofónu, takže náš koncert sa razom zmenil na hudobne podfarbené pozadie veselého pána konferenciera. Nuž, aj takto to niekedy na oslavách dní mesta môže vyzerať :) .

Ale to môžete urobiť, len keď sa vám podarí spraviť vec, ktorá vám zabezpečí vstupenku do klubu nesmrteľných. Čosi, čo prekračuje hranice, stiera predsudky, prináša nepoznanú silu a energiu, uchvacuje. V opačnom prípade budete musieť ostať žiť a nahrať druhý, tretí a ďalšie albumy, aby ste napokon umreli načisto frustrovaní z vlastnej nemohúcnosti odkázať tomuto svetu čosi závažné a vzácne.

Sedím v byte v ktorom sme s Ostrovankou a Zaneprázdnenou strávili posledný rok svojho pobytu v Anglicku a z ktorého sa zajtra odsťahujeme. Čakám na ľudí zo zásielkovej služby, ktorí majú prísť po pár krabíc v ktorých sa nachádza množstvo vecí ktoré sa mi už nevmestili do kufra. Zvláštne, koľko majetku človek nahromadí za dva a pol roka.

Piatok 25., sobota 26. a nedeľa 27. januára 2008 – trojdňová etapa koncertného turné Oli&Lu a Tria Martiny Trchové v Čechách.

Vymedzenie primárnych cieľov v jednotlivých dňoch:
1.piatok - 25.1.2008 - Praha - Salmovská literární kavárna – 19:30
2.sobota – 26.1.2008 – Kamenický Šenov – Folkové koštování – čas mne neznámy
3.nedeľa – 27.1.2008 – Klánovice (u Prahy) – Lukyho folkový čaj – Začiatok o 17:00 (? aspoň sa mi tak zdá)

Je to celkom príjemné, že máme hudobné žánre. Nejaké tie hlavné prúdy a v nich mnoho smerov. Máme tiež ich fúzie a zmesi. Je to fajn, pretože si môžeme v muzike urobiť poriadok. Aspoň približne, aspoň trošku... Obstarať si krabičky, na ne nalepiť štítky. Folk - urban folk, neofolk, jazz – latin jazz, free jazz, nu-jazz, swing... a mnohé ďalšie. V tej záplave má výnimočné miesto krabička so štítkom „Nezaraditeľné“ a patrí medzi moje obľúbené, keďže obsahuje tie najzaujímavejšie kúsky. Niekde tam sa nachádza aj Kaki King.

Rada vás takto oslovujem. Všetkých, bez rozdielu názorov. Sú rôzne typy ľudí: hrdí jazzmani, veselí folkloristi, naštvaní rokery ale na folkáčov sa mi najviac hodí - kamoši. Skutočne, s ľudmi, ktorých som spoznala vďaka folku mám najdlhšie trvajúce priatelstvá, najdlhšie telefonáty a najdlhšie maily. Nikto nevie tak prejaviť radosť, že ma vidí alebo počuje ako folkáči.

Naša blogerka Katka napísala pred pár dňami takú sviežu príhodu z muzikantského života a mne pripomenula inú, moju, ktorá tiež súvisí s hraním a cestovaním. Vlastne v tomto konkrétnom prípade skôr s necestovaním a nehraním. Tak to totiž môže dopadnúť ak sa rozhodnete vo februári cestovať na koncert stovky kilometrov autobusom bez akejkoľvek časovej rezervy.

Takže začnem pekne poporiadku. 18. augusta sa folkové duo, či vlastne trio Oli&Lu ocitlo na dvoch akciách u bratov v Čechách - Újezdské Babí léto Újezdské Babí léto v Dolnom Újezde a Muzikantské žně vo Frýdku Místku. Len pre zaujímavosť, (i keď mapy mi zvyčajne nič nehovoria) Bratislava - Dolní Újezd vzdialenosť cca 230 km a Dolní Újezd- Frýdek Místek asi 180 km.