Muzikanti

V priestore V. I. P. som si dnes zobral na mušku kapely, ktoré účinkovali skôr, teda nie v hlavnom programe. Otázky sa ale nezmenili...

Piatkový program bol dosť nabitý, preto aj rozhovorov bolo viac a niektoré aj vo väčšom rozsahu. Tu vám prinášame druhú časť piatkovej ankety z V.I.P. priestoru. Pripomeňme si tie otázky:

S našimi obľúbenými otázkami sme v zákulisí, resp. vo V. I. P. otravovali známych, i menej známych účinkujúcich aj dnes. Pre veľký rozsah príspevok uverejňujeme v dvoch častiach.Pripomeňme si tie otázky:

V prvej časti profilu tejto skupiny sa zameriam na vznik, charakteristiku a vývoj, čerpajúc pritom z podkladov, ktoré mi kapela poskytla, zážitkov z ich vystúpenia a zvuku ich CD.
Hudobná formácia Jej družina vznikla na konci minulého storočia vo februári 2000 v Banskej Bystrici ako pokus zosúladiť slovenský hudobný folklór s populárnou hudbou. Jej družina hrá slovenské ľudové piesne v modernom ponímaní, prístupnejšom mladým ľudom a ich dnešnému hudobnému vkusu. V skupine sa stretli dlhoroční folkloristi z rôznych folklórnych súborov Slovenska, hudobníci z fóra vážnej hudby a rockoví muzikanti. Práve spojenie muzikantov rôznych hudobných žánrov zaručuje tejto formácii jej špecifický, zaujímavý zvuk. Fúzia hudobných štýlov je okrem prepojenia muzikantov vytváraná aj súhrou nástrojov z rôznych hudobných pódií. Naraz tu zaznejú ľudové nástroje ako píšťalky, gajdy, fujara, husle, kontra a rockové gitary, basgitara a bicie. Ženský hlas - vokál je spojivom týchto dvoch hudobných rovín.

Petiar sa rozpráva s jednou z najvýraznejších osobností slovenského folku 80-tych a 90-tych rokov.

 Na začiatok by som sa chcel spýtať - pochádzaš z Bratislavy?
Narodila som sa v Bratislave, vyrastala som v Dunajskej Strede, vysokoškolské štúdiá som absolvovala v Trnave a v roku 1982 som sa rozhodla žiť v Bratislave.

To znamená, že sa stále hýbeš na tom juhu Slovenska, je to tak?
Áno, čím som staršia tým viac si uvedomujem, že ma priťahuje juh, konkrétne Žitný ostrov. Milujem rovinu, cítim v nej obrovský priestor, voľnosť a to mi dáva silu. Tam som naozaj doma.

V sobotu večer 30.júna vo veku 77 rokov zomrel v Nashwille (Tennesie). Oznámenie v novinách hovorí, že po prekonaní rakoviny v roku 1997, keď mu bol úspešne odstránený zhubný nádor z mozgu zomrel Chet Atkins v pokoji v sobotu večer vo svojom dome.Bol jedným z najlepších a najaktívnejších inovátorov country hudby, ktorú sa snažil (mimochodom veľmi úspešne) priblížiť aj publiku nepočúvajúcemu country. Vydal 77 vlastných inštrumentálnych albumov, z ktorých predal desiatky milionov kópií po celom svete, spolupracoval so svetoznámymi umelcami a podieľal sa na nahrávaní ich albumov (Elvis Presley, Gibson, Jennings, Roy Orbison, the Everly Brothers, Willie Nelson, Dolly Parton a ďalší), vystupoval na spoločných koncertoch s George Bensonom, Larry Carltonom and Earl Klughom a tiež s Dire Straits a Markom Knopflerom. Vyhral 14 cien Grammy, zahrňujúc aj cenu za celoživotné dielo v roku 1993 a v roku 1973 bol uvedený 49ročný do Country siene slávy ako jej najmladší člen.

O Čmelke som toho vedel málo. Potešil som sa preto, keď súhlasila s mojou ponukou urobiť s ňou rozhovor na našu stránku. Dostal som pozvanie ku nej domov, pohostila ma výborným čajom a ešte lepším pudingom a začali sme sa rozprávať...

S Martinom som sa prvýkrát stretol na krste jeho posledného CD, ktoré sa volá Ďaleko a pešo. Ako hudobník ma veľmi zaujal, hoci je asi veľmi polemické uvažovať o ňom ako o folkáčovi a o jeho hudbe ako o folkovej. A tak som chcel vedieť jeho názor. Stretli sme sa na mieste ktoré sa na to priam ponúka – teraz už viacmenej z nostalgie – klub Čierny Havran. Objednali sme si pivko, ja som zapol diktafón, a...

Jedného pekného dňa som znovu raz dostal tú správnu túlavú náladu, zdvihol som telefón a zavolal som do Nižnej na Orave, či stále platí pozvanie. Zo slúchadla som dostal pozitívnu odpoveď, nasadol som teda na autobus, a o pár hodín som už sedel s Robom Hulejom v miestnom lokále.

28.apríla sa v divadle A-HA v Bratislave konal koncert Andreja Jobusa a Eda Klenu. Ja som sa na tento koncert veľmi tešil, lebo Eda som videl hrať naživo ešte len raz v živote a aj to boli asi len dve alebo tri pesničky. Jeho tvorbu som však paradoxne objavil počas môjho pobytu za veľkou mlákou v lete roku 2000. Môj kamarát Had mi vtedy iniciatívne nahral zopár slovenských folkových skvelých vecí, aby som tam mal čo počúvať.