V týchto dňoch uzrel svetlo sveta nový album dvojice Zuzana Homolová a Samo Smetana. Album má názov Tvojej duši zahynúť nedám a vyšiel pod značkou neustále napredujúceho vydávateľstva Slnko Records. Album bol nahrávaný koncom augusta v Trnave a obsahuje staré slovenské balady v unikátnych aranžmánoch.
Skupina Lekra je od svojho vzniku prezentovaná ako folkrocková. Po zoznámení sa s jej albumom „Povedz milá“ sa mi javí trochu inak. Podľa mňa ide o fúziu folklóru, folku a bigbítu. V ich muzike počuť celkom prirodzený zvuk gitary nezhovadený nijakým rockovým boostrom. K tomu basgitara, bicie a synťák s organovým zvukom, ktorý pripomína starú muziku Mariana Vargu.
Občas sa stane, že natrafíte na človeka, o ktorom ste pred nikdy nepočuli a zistíte, že už sa mu dokonca podarilo nahrať a vydať dva albumy. Neviem ako vy, ale ja vtedy zvyknem zbystriť pozornosť a začínam sa pýtať. Presne toto sa stalo aj v prípade Dušana Kollárika. Recenzia na jeho prvé CD sa mi dokonca znenazdajky ocitla v e-maili a nedalo mi, aby som sa s vami o ňu nepodelil.
Z Oravskej liahne folkových kapiel sa už dávnejšie vyliahla skupina Notabene. Nejaký čas hľadala svoju pravú tvár a keď ju našla, bolo to zrejmé na prvé počutie. Skupine Notabene sadol štýl spájajúci folk a folklór. No a keďže ich muzicírovanie je behom na dlhú trať, logicky vyústilo aj do nahratia CD.
Je to už skoro dva mesiace , čo uzrel svetlo sveta nový album folkovej formácie Jasoň, a sú to už skoro dva mesiace, čo nám Maroš Vojtko s Kremnického Tajfu priniesol reportáž z krstu Delfínov. Na konci svojej reportáže pridal pár svojich postrehov a pocitov z tohto nosiča, takže ja nielen pod dojmom tohto článočku, chytám sa príležitosti, a po nedávnej Kremnickej Bašte, stávam sa tiež čerstvým majiteľom domácou pálenkou vraj krsteného CD.
1)zistíte, že je to tam fakt napísané malými písmenami
2)poteší vás, že starý pán ešte funguje
3)zaujme vás autorská i aranžérska sviežosť
4)pochopíte slovné spojenie „vnútorný dialóg“
5)nebudete sa hanbiť počúvať ho aj pred vlastnými deťmi
Skupina Kalumet patrí k služobne starším kapelám, nepochybne aj kvôli zanovitosti svojho kapelníka Glufa. Pod jeho vedením už v roku 1991 vystupovala skupina „Kamaráti údolia smrti“. Nešlo o nijaký morbídny spolok, ale o trampskú kapelu nazvanú podľa známej trampskej lokality neďaleko Bratislavy. Keď sa po krátkom odmlčaní Glufova partia opäť objavila, bolo to už pod názvom Kalumet a s pozmeneným repertoárom.
Slovenská hudební skupina Ghymes vznikla před 21 lety. Na počátku své činnosti se zabývala interpretací lidové hudby z oblasti Karpatské kotliny. Inspiraci čerpá Ghymes z kořenů maďarské, středoevropské i východoevropské lidové hudby. Styl této hudby je velmi různorodý, vyjadřuje vnitřní upřímnost. Soubor připojil k lidovým motivům vlastní tvůrčí ambice a tak vznikl jedinečný styl "Hudba Ghymes".
Na poli spracovania slovenskej ľudovej piesne to tu máme mierne "predružinované". Najmä odkedy sa Zuzana Mojžišová a Aty Béreš pobrali vlastnými cestami sa týmto slovom stretávame v názvoch kapiel a ich albumoch častejšie. Výnimkou nie je ani debutový album skupiny Družina. Banskobystrický krst sprostredkovala v reportáži naša Slavia. Ja som si povedal, že vám opíšem, ako Družina narába s ľudovou piesňou.