Albumy, nahrávky

Keď som prvý raz vkročil do krčmy U Očka, ešte sa to tuším ani nevolalo U Očka. Bola to obyčajná piváreň IV. cenovej skupiny plná cigáňov, do ktorej zablúdili cudzí ľudia iba omylom. Ako ja. Dnes je tento priestor vďaka Rahanovej snahe čoraz známejším hudobným klubom s výborným technickým vybavením, skvelou kuchyňou a zaujímavým programom.

28. júna 2010 som sa tu zastavil kvôli avizovanému krstu debutového albumu bratislavskej kapely Cafe Edit s názvom Čakanie na Vojta. Privítal ma rozložitý úsmev rozložitého Rahana a pomerne vysoký počet návštevníkov, v podniku bolo napriek úctyhodným rozmerom pomerne tesno. Nakoniec som si ukoristil relatívne kľudné miesto hneď pri uličke a zadíval som sa smerom k pódiu. 

Soňa Horňáková  nahrala nový album !  CD-SANTA BARBARA  je dostupné od 21.6.2010 na www.slnkorekords.sk

Na mape Bratislavy je stále menej a menej útulných krčmičiek nevalnej povesti, kde návštevník môže pri pohári nekvalitného piva, kedykoľvek počuť spontánnu hudobnú produkciu muzikantov z ľudu, ktorí za pivo a borovičku, ale často krát bez nároku na honorár, ochotne hrabnú do strún. Padajú postupne za obeť pokroku a civilizácie.

Ha, poznáte to? Počúvate novú CD tej, či onej kapely a pri treťom kolotoči sa odrazu pristihujete pri tom, že do hlávky sa Vám nezapísala ani jedna zo zaručených hitov /bez akých sa tak obíde maximálne album Deža Ursinyho, či Mariana Vargu), no pesnička iná, iná a asi práve preto tá. A tá Vás vcucáva, kruto, no brániť sa tomu, hm ne-chce-te!
Mne sa toto stalo pri počúvaní nového albumu Divozelu (Divadlo). O ktorú išlo? Prezradím, ale nie hneď...

Tak ja pôjdem po poriadku, aby som bol, tak ako vždy Had býva pri recenziách „folkuliatok“ (použil som zámerne terminus technikus Ľuba Vágnera, ktorý má v jeho slovníku však iný význam). Ja si pod „folkuliatkom“ predstavujem albumové novorodeniatko folkovej kapely.

Peter Piatko ma vždy vie čímsi prekvapiť, hoc sa s ním poznám osem rokov. Po prvý krát sme sa stretli na regionálnom kole dnes už zrejme nebohého Strunobrania. Už tam ma zaujal. Nie iba ako pesničkár. Zapísal sa mi do pamati, ako nadšený bojovník za slovenský folk.

Dlho som zvažoval, či informácie o Hudobno-textárskej dielni na ostatných Letavách a CD-čku tam vzniknutom patria na stránky folk.sk. Zišli sa tam totiž ľudia, ktorí s folkom (okrem mňa) nemajú nič spoločné. A ani jedna z vytvorených piesní nebola čisto folková. Ale nakoniec som si povedal - prečo nie. 

Pesničkárka Ika Kraicová natočila svoj debutový album Svetlo a tiene vo roku 2004 so skupinou Romanika. O štyri roky neskôr vydala CD s názvom Vlčie balady, na príprave ktorého spolupracovala s poetkou Evou Luka a ktorý je silne inšpirovaný knihou C. P. Estés: Ženy, ktoré behali s vlkmi. Ohlasy na jej tvorbu sú veľmi dobré nielen čo sa týka štúdiových nahrávok ale i koncertov - a to či účinkuje sama alebo so svojim manželom Romanom Kraicom, ktorý ju zvykne podporiť zvukom kontrabasu.

Ika kuje železo za horúca a momentálne vrcholia prípravy nového albumu. Ten dostal do vienka názov Milenka a jeho autorka nám o ňom napísala toto:

Buďte medzi prvými, ktorí si vypočujú nový album skupiny HRDZA - HAJNAJNANYJA!
Už budúci týždeň ho môžete počúvať doma!

Dlho očakávaný album skupiny HRDZA - HAJNAJNANYJA si už dnes môžete objednať v obchode na www.hrdza.sk. Takmer 52 minút poctivej hudby vychádza 31.11.2009 a ponúka to najlepšie zo súčasnej slovenskej scény, ktorá spája modernú hudbu s ľudovým odkazom našich predkov. Čaká na vás nádherný spev Veroniky Šoltysovej-Rabadovej a okrem základnej zostavy skupiny Hrdza aj špeciálni hostia ako Ivan Tásler, Ondrej Kandráč, František Jano, Ľubomír Šebej, Milan Rendoš a iní. Bonusom je skladba Keď som išiel z úspešného projektu Jarove pesničky a doteraz nikde nevydaný remix piesne A tam hore dve jablone z dielne The NET.
Vypočujte si ukážky skladieb na http://www.hrdza.sk/index.php?section=albumy

Krst albumu sa uskutoční na koncerte HRDZA a HOSTIA v Prešove v kine Scala (bývalé kino Panoráma), utorok 15.12.2009 o 19.00.

Pesničkári Ivan Had Weiss a Rado Radiar Tiňo boli svojou tvorivou i pódiovou spoluprácou známi už veľmi dlho. Hoci dodnes vystupujú (ak na to príde) stále aj samostatne, akoby obaja dávali prednosť svojej domovskej skupine Mysami, ktorá sa po niekoľkých rokoch a niekoľkých personálnych zmenách dopracovala k celkom stabilnej zostave. Zaujímavý je tiež fakt, že hoci (až na Hadovu magnetofónovú nahrávku Tichá pošta, určenú prevažne okruhu kamarátov) Radiar i Had hrajú ako pesničkári pomerne dlho, k štúdiovke sa dostali až ako členovia Mysami, začiatkom októbra 2009. Ešte teplú ligotavú placku mi priniesli na festival Folk Martin a vo mne sa premiešala radosť so zvedavosťou.

Zrejme nie som sám, kto je (alebo skôr dlho bol) presvedčený, že gospel sú prevažne len duchovné témy a závažné posolstvá. Inštrumentálne zväčša na výbornej úrovni, ale v textoch mi dosť chýbal väčší nadhľad a aj pestrejšie spektrum tém. Teda to, čo zvyčajne hľadám (a nachádzam) vo „svetskom“ folku. Potom ale prišiel krst knihy Folk na Slovensku...