Rozhovor

Spontánne hudobné zoskupenie Nany je činorodou skupinou. Nielenže tvoria zaujímavú a hodnotnú hudbu, ktorú nemožno zaškatuľkovať, navyše túto hudbu aj poctivo nahrávajú, vydávajú a propagujú. Z posledného obdobia veľmi príjemne zarezonoval ich album z roku 2009 Deti kapitána Fykesa, ktorý vzbudil slušný fanúšikovský ohlas a o ktorom sa pochvalne vyjadrujú aj hudobní kolegovia z brandže. SHZ Nany sa navyše ako jedno z mála na Slovensku, venuje aj nahrávaniu videoklipov. Majú za sebou už 3 videá k piesňam Sup, Veterné árie, Deti kapitána Fykesa a úplne najčerstvejším je videoklip k piesni Netopier. Podľa informácií, ktoré o ňom bolo možné získať, je pod týmto klipom podpísaná osoba s menom Agnes Dimun. Otázok, na ktoré sme však zatiaľ nenašli odpovede, bolo omnoho viac, preto sme sa rozhodli skontaktovať frontmana SZH Nanyho M Hudáka (N) a režisérku klipu Agnes Dimun (AD).

V minulom roku sa folk vrátil do Martina. Festivalom, ktorým sa už nová generácia folkerov vrátila k starej tradícii Martinského folkfóra, aby aj na jeho odkaze vybudovala úplne nové podujatie. Folk Martin je o nej, pre ňu a pre všetkých tých, ktorí nezabudli pesničkárov počúvať. Folk Martin 2010, ktorý sa uskutoční 2. októbra, je témou nášho rozhovoru s jedným z jeho organizátorov Petrom Piatkom.

Prvé, čo na Soniných pesničkách rozpoznáme, je jej príjemný medový hlas. Napriek tomu sa nepovažuje za speváčku: „...keď už, tak skôr pesničkárka“. Práca v rozhlase, kde má na starosti alternatívnu hudbu a world music, jej aj po rokoch prináša radosť z objavovania a veľký prehľad. Vo vlastnej hudbe si však zachováva osobitosť, ktorá časom dozrieva ako víno.

Stretnúť sa osobne s hudobnou hviezdou svetového mena na Slovensku nie je bežné. Ako zástupca redakcie Folk.sk  som preto privítal fakt, že sa v programe festivalu Pohoda 2010 objavilo aj meno José González. Akreditácia na tento festival mi umožnila osobne sa s nim stretnúť a urobiť stručný rozhovor. Už počas vzájomného predstavenia mi bolo jasné, že mám dočinenia s pokojným a pohodovým človekom. Jeho správanie sa počas nášho rozhovoru úplne korešpondovalo s mojou predstavou, ktorú som si vytvoril na základe počúvania jeho hudby. José nie je typickou mediálnou hviezdou, pôsobí skôr introvertnejším dojmom a máte pri ňom pocit, že tento človek by kľudne mohol byť vašim kamarátom. 

Minulý mesiac sa na čerpacích staniciach žltej farby objavilo nové číslo ich firemného časopisu Štýl&Elán. Tvár na nej mi bola akási povedomá. Vo vnútri sa dokonca nachádzal aj celkom obsiahly rozhovor, ktorý vám so súhlasom redakcie aj samotného autora teraz prinášame.

Rád šoféruje, nevadí mu ani zápcha v rannej špičke. Kochá sa krajinou, jej premenlivou náladou. Jeho „vesničkou střediskovou" sa nedávno stal prímestský satelit v katastri obce Chorvátsky Grob. Teší sa, že jeho synček tu nájde veľa kamarátov. Divadelný scénograf, televízny reportér, režisér a dramaturg, popritom ešte aj skvelý folkový pesničkár Peter Janků. 

„Ak je základom vesmíru superstruna, hudba veruže má čarovnú moc“

O niekoľko dní sa v Čajovni za siedmim horami uskutoční vcelku ojedinelé vystúpenie dvoch pozoruhodných osobností. Miro ŽiariSlav Švický a Janko Majerčík sú ľudia ktorí majú nesmierne blízko k prírode a k pôvodným hodnotám a to ako vo svojich piesňach tak i vo svojich životoch. Ich priateľský koncert sľubuje veľmi príjemný zážitok, dovoľte nám teda aby sme vám ŽiariSlava predstavili krátkym rozhovorom.

Je po novom roku a ty chystáš nové veci - na plagátoch pripravovaných podujatí sa objavili hneď dva nové výrazy - DREVNOTEPY a OBRAZOVÝ KONCERT. Čo sú to za novinky? Na čo sa môžu tvoji priaznivci tešiť? Drevnotepy, to ako viacej dreva a drevnosti? Alebo viacej rytmu - tepu?

Drevnotepy je dvojzmysel, pretože drevné znamená nielen dávne, ale to slovo má vzťah aj ku drevu. Z dreva sú nástroje, ktoré si človek berie zo sebou - bubny doby, obradný ozembuch, píšťaly, fujary, korytová basa i korýtkové husle, husle, prírodná basgitarka, gitara prírodná i elektrická je z dreva. A "tepy" znamená rytmy, ako tep našich sŕdc - ako keď kováč tepe do železa a ako nám krv tepe v žilách, tak piesne tepú svoje vyšívačky na našej ceste. Všade je tep. V hviezdnych sústavách, najmenších časticiach i živových (energetických) superstrunách, ktoré sú vraj základom hmoty. Ak je základnou časticou vesmíru superstruna, ako najmenšie vlnenie so svojim tepom, tak takto by aj exaktný vedec mohol pochopiť, prečo môže mať hudba čarovnú moc.

Ľubo Puki Wagner ťa v istom čase prizval aj do pesničkárskeho spolku o ktorom viem, žiaľ, iba toľko že sa volal Prvá pesničkárska úderka. Mohol by si nám povedať čo to vlastne bolo?

Fungovali tam vtedy Mišo Recký z Brezna a Jano Milan z Pohorelskej Maše a chodievali po Slovensku po nejakých festivalíkoch a súťažiach. Ľubo mal v tom čase Folkparádu na rádiu Lumen čo znamenalo aj mnoho kontaktov. My sme sa stretli v klube Hudobroň v Liptovskom Mikuláši a tam ma oslovil a spýtal sa či by sme nemohli chodiť hrávať spolu ako partia. Tak ma "adoptoval", ako to on hovoril, do pesničkárskej úderky. Momentálne je to veľmi prispaté. Ľubo už nepracuje v rádiu Lumen a ja neviem čo sa deje. Viem, že chce 17. novembra zorganizovať nejaký festival v Banskej Bystrici. Má sa to volať Popapuli ale to je všetko čo viem.

Ľubo mi akokeby ukázal cestu a on ma povodil po všetkých tých festivaloch, dotiahol ma na drotáriu, boli sme na Dudinskej stope, na Porte. On je ten človek ktorý ma tak potiahol.

Janko Majerčík (1969) sa na folkových pódiách, na rozdiel od väčšiny slovenských pesničkárov, objavil len pred pár rokmi a takmer okamžite sa dostal do povedomia. Pomohla mu v tom nielen originalita formy i obsahu jeho piesní ale hlavne presvedčivosť s akou ich dokáže interpretovať. Inšpirovaný slovenskosťou v tom najpôvodnejšom zmysle slova, životom v rázovitej oblasti, na dedine, prírodou a čistotou ducha je totižto nielen človekom, ktorý si s touto tématikou vie originálne poradiť, ale tiež človekom, ktorému to ani na chvíľku nemáte problém uveriť. Na svojom konte už má 2 albumy, tretí snáď uzrie svetlo sveta do konca tohto roka. Pravidelne si odnáša ocenenia zo súťažných prehliadok a festivalov a svoje miesto má aj v encyklopédii Folk na Slovensku. Napriek tomu všetkému vás počas rozhovoru s ním najviac uchváti neuveriteľná pokora.

Vlasta Třešňák je známy ako človek (hudobník, básnik, spisovateľ, maliar a herec), ktorý v minulosti, počas éry komunizmu, nebol práve obľúbený u vtedajšej vládnej moci. Svojim folkom a hlavne textami nedal spávať agentom ŠTB, za čo bol viackrát potrestaný. Svoje názory nikdy neskrýval a v zásadných veciach nebol ani ochotný robiť kompromisy. Všetko to nakoniec vyústilo do jeho emigrácie do Švédska, odkiaľ sa zase vrátil až 6 rokov po novembrovej nežnej revolúcii. Počas tohoročnej Pohody (2009) som mal možnosť nielen vidieť jeho sugestívne vystúpenie, ale vďaka novinárskej akreditácii aj možnosť položiť mu pár otázok

Jan Nedvěd (62) je hádam najkontroverznejším pesničkárom, jediným, ktorému sa podarilo dostať folkovú hudbu na stránky bulvárnej tlače. Názory naňho sú rovnomerne rozsypané po celej možnej dĺžke názorového spektra. Nič to však nezmení na fakte, že mnoho jeho pesničiek už takmer zľudovelo, má vzácny cit pre melodiku piesne a pred koncertom, v šatni a pri rozhovore sa správa ako profesionál.