Reportáž

Myslím,že nepoviem nič nové,ak poznamenám,že väčšina z nás má zabehnutý istý rytmus života, štandard zvaný - všedný život.

Párkrát mi už prišiel mailom ako spam obrázok našej krásnej planéty v noci. Čierny svet a na ňom vysvietené mestá. Ja si nejako podobne predstavujem aj folkovú mapu Slovenska. Najviac svietia miesta veľkých festivalov, ale ešte je tam zopár malých svetielok, ktoré občas zablikajú.

Život v Bratislave sa mi celkom páči. Niežeby to bolo najkrajšie miesto na bývanie, dá sa tu však páchať kultúra kedykoľvek má človek na to čas a chuť. Tak tomu bolo aj v sobotu 16.decembra 2006, kedy Agentúra Camille zorganizovala ďalší z cyklu česko-slovenkých dvojkoncertov. Tentokrát si na koncertovanie pozvala dve vynikajúce kapely z opačných koncov bývalého Česko-Slovenska.

Chcete niečo o koncerte Honzu Nedvěda? Alebo už bolo napísané a vyrieknuté všetko? To, že Kremnicu mnohí zainteresovaní charakterizujú aj ako jednu z bášt slovenského folku už asi viete. Fungujú tu dve a pol dospelej kapely, jedna mládežnícka, jedno začínajúce duo a myslím, že aj zaradenie Kláry Štroffekovej ako pesničkárky je na mieste, veď práve ona sem folk dotrepala.

Stručné zhrnutie pre zaneprázdnených: 1) Lesná škola oproti Horárni Horský park v BA sa po ročnej odmlke opäť zaraďuje medzi scény ponúkajúce hudbu, ktorá patrí na tento server. 2) Skupina Pohoda (Topoľčany+okolie) to ešte – čo sa týka folku – nezapichla. Ani nie je dôvod.
Vy ostatní, ktorí surfujete z práce, nech sa páči, môžete čítať ďalej.

27.novembra 2006 v košickom GES klube sa konal koncert Alexa Medzihradského a jeho hostí spolu s krstom CD s názvom Milujem nebo alebo všetko je inak... Ako predskokan vystúpila mladá košická charizmatická kapela Smooth Company. Zaujal krásny spev speváčky a excelentná produkcia kapely.

Koncert, ktorý sa odohral v sobotu 18.11. v petržalskom Dome Kultúry Lúky určite potešil skupinku folkových fanúšikov. Tých sa v útulnej a komornej malej sále s barovým sedením pri sviečkach, zišlo v tento večer približne päťdesiat a určite cestu, ktorú sem merali, neoľutovali.

Modranský festival dobrej hudby Muzika U Richtára práve vstupuje do druhého roka svojej existencie. Je koncipovaný ako štvrťročný cyklus koncertov orientovaných na folk, rock, jazz, blues, či worldmusic. Špecifikom je, že koncerty sú zakaždým previazené s akciami združenia Malokarpatskej vínnej cesty (Vinobranie, Dni otvorených pivníc, Trhy mladých vín a pod.).

Večerná ulica v jesennom šate krotí neposedný vietor. V korunách stromov ševelia posledné listy, pod nohami zlatožltý koberec z tých, ktoré sa už poddali jeho náporom. Všadeprítomný šuchot dáva priestoru ďalší rozmer. Ak sa pridá i dážď, o jedinečný koncert v oranžovom svetle je postarané. Napriek tomu sa sála brnenskej Musilky zaplní takmer do posledného miesta. Niet divu. I ulice počúvajú.

Skalica ako mesto pre mňa bola do roku 2005 iba pojmom zo zemepisu. Vedel som zhruba kde sa nachádza, že odtiaľ pochádzajú vynikajúce "skalické trdelníky", že sa tam dorába skvelé víno a to bolo asi tak všetko. Zmenilo sa to až minulý rok, kedy som dostal pozvánku zúčastníť sa ako hosť na FolkScéne 2005. Tam som sa podozvedal všeličo zaujímavé.