Recenzia

Keď sa človek pozrie na toto modrožlté cédečko, na prvý dojem je všetko jasné.

O tom, že vzniká deska Acoustic Colours jsem ani netušil, člověk opravdu nemůže vědět všechno. Když se ale v nabídce pořadů v Brně objevil její křest, neváhal jsem ani na minutu. U toho musím být!

Koncom minulého roka mohli čitatelia mesačníka CFT nájsť v jeho "útrobách" okrem množstva určite zaujímavých článkov aj kompilačné CD, zostavené z piesní slovenských hudobných telies spadajúcich do tematického z&aac

Priznám sa, že som sa až zahanbil, keď som si nedávno uvedomil, že sa v mojej cédétéke nachádza album Rie Ferčákovej a skupiny Ahaswer - Aha šansón, ale na folk.sk sa o tomto hudobnom diele nenachádza takmer ani slovko. Podujal som sa teda napísať pár viet dúfajúc, že mi pomôže pocit viny a moju objektivitu neovplyvní ani fakt, že som s Riou Ferčákovou dobrý kamarát.
 

...zatiaľ je kam ísť

Túto vetu si isto mnohí z nás, čo obúvame túlavé topánky, hovoria dosť často. Pri rôznej príležitosti - či už sa zamýšľame nad zdevastovanou prírodou alebo nachádzame nových kamarátov po nepríjemných životných zakopnutiach.

Už sme si zvykli, že na dobrú slovenskú hudbu nechodíme do obchodov s cédéčkami. A hudbu, ktorá ešte k tomu vonia folkom tam už vôbec nehľadáme. A tak si vynaliezaví hudobníci v ťažkej konzumnej dobe musia nájsť iné cestičky. A tí šikovní ich nachádzajú, vydávajú si svoje debutové albumy na vlastné náklady a predávajú ich na koncertoch.

Na začiatku boli pochvalné poznámky mojich priateľov a obšírnejšia informácia v denníku *nemenovať*. V prostriedku bola predajňa CD a MC *nemenovať*, prvé vypočutie s otáznikmi, druhé vypočutie s tromi bodkami a tretie vypočutie s úsmevom a spokojným zachrochtaním. A na konci toho všetkého „morálna povinnosť“ nenechať si čosi takôto len pre seba.

Lesní Škriatkovia sa po folkových pódiách potulujú už pekných pár rokov (blížia sa k úspešnému splneniu úloh štvrtej päťročnice), no na folk.sk sa o nich zatiaľ veľa nepísalo a ešte donedávna sa na internete dalo dostať len k niekoľkým ich pesničkám s akordami. To je jedna z príčin, prečo som si dovolila naškriabať zopár dojmov z CD Iba raz za deň sa brieždi. Okrem toho Škriatkovia sú moja takmer až srdcová záležitosť, keďže pochádzajú z môjho rodného južnoslovenského kraja – z Levíc.

Novým príspevkom sa nebránime a keďže pluralita názorov má byť devízou každého magazínu, poskytujeme druhú recenziu na debutový album bratislavskej skupiny Šiesty (ne)zmysel. Autorom je Maroš M. Bančej. Príspevok zámerne uvádzame neupravený...To, že som pred rokom objavil Lýdiu Potočkovú a Šiesty (ne)zmysel, malo na svedomí niekoľko zákonitých (ne)náhod.

Uz samotná skutočnosť, že slečny Lýdia Potočková, Karolína Komarová a Kamila Trávničková neposedávajú po zafajčených kaviarňach, neintrigujú a nekupčia má intuitívny význam.