Podjavorinské folkové vítanie jari 2010

Ahojte, priatelia... sedel som s človekom asi pred dvoma rokmi na lavičke pod odkvapom, pršalo a bol surový deň, tak sme si naliali... ty nehráš zle, prečo s tým nič nerobíš... neviem, hovorím, ale pred týždňom som si predsavzal, že do dvoch rokov budem najlepším pesničkárom na slovensku... hó-o-ó, a na čo ti to je?!... neviem ani to, len som si tak povedal.... čo, zdá sa ti, že je na slovensku taký zlý folk?!... neviem, skôr mi to pripadá, že tu žiaden folk nie je... a noty poznáš?... nie... nuž, kamoško... S dobrým predsavzatím sa hneď lepšie vstáva z postele. Neviem, čo by ste robili vy, keby ste si niečo tak krásne nezmyselného predsavzali, ale ja som navštívil folk.sk, pretože ten sa mi vo vyhliadavači objavil na prvom mieste. Chvíľu som tam brázdil a nič nehovoriace mená ma po niekoľkých minútach začali nudiť. Potom som podľahol zdaniu, že nebudem potrebovať až dva roky. Moja prvá veta, ktorou som sa prihlásil na folkový svet bola, že s takými ľuďmi ako ..., ... a ... sa veru slovenský folk do sveta nedostane. Písal som to ako anonym, ako ináč... Bolo to obdobie keď som si príliš prehustil vlastné ego, navyše som prestával fajčiť a bol som po rozchode so svojou dlhoročnou láskou, a sal som ako špongia. Vtedy som bol jediný, kto so mnou dokázal žiť. Neskôr, keď vo mne prevládol pocit viny, to už tak chodí, som sa zasmial nad mojou márnivosťou a začal som hľadať spôsob ako by som uľavil svedomiu a hlavne sa nejako ospravedlnil spomínaným dotknutým pesničkárom, ktorí pre folk na slovensku robia naozaj veľa. Veď si len spomeňte na krásne koncerty Za pecou v Horskom parku v Bratislave, alebo v čajovni v Liptovskom Hrádku, či reláciu o folku v rádiu v Prešove. Nuž som si povedal, že by som mal k veci pristupovať konštruktívne. A čo ma napadlo?!? Zorganizujem festival. Jasné... Hudba, ktrorú si nik nemôže kúpiť, taký riadny andergráund, bez vstupného, s voľným programom s neobmedzenou dobou hrania, gulášom či guľášom (oba tvary sú správne), pivom a dobrými ľuďmi. Medzitým som objavil na svojich túlačkách tunajším krajom prekrásnu krčmičku Na konci sveta, s krčmárom, ktorý celý život hrával s kapelou a jeho snom bolo zriadiť si krčmu, v ktorej by sa hrávalo, uznávam, je to väčší blázon ako ja. Predal som moju Bellu (to bola taká nádherná indiánska kobylka s povahou dosť blízkou mne) a rozposlal som zopár mailov. Chcel som veľa účinkujúcich a veľa hudby a aby bolo všetkého dostač. Bláhový... :-) Hlavne keď sa v priebehu niekoľkých dní ozvali takmer všetci oslovení... dokonca kladne. A vtedy sa to vo mne zlomilo... Jedno ráno do umývadla vypľul zubnú pastu niekto iný. Niekto, kto už nechcel aby to bol jeho festival, jeho narodeniny, jeho kraj, jeho kamaráti, jeho scéna, jeho ambície, jeho folkáči... Stačilo by mu keby si mohol potykať s takými ľuďmi ako Edo Klena (veľmi obdivuje jeho ležérnosť prešívanú kompetentnosťou), Števo Šanta (ktorého Ostrov sa mu javí ako jeden z najlepších folkových projektov dneška), Peťo Piatko (ukážete mi niekoho, kto robí v súčasnosti pre folk viac?), Petiar (gaskonec s humorom umierajúceho), Radiar (vieme aké uznanie si vo svete vyslúžil folk.sk s Petiarom, ďalej jeho a Hadove Mysami atd.), Had (chlapík, ktorý sa mu do pamäte zapísal už pred rokmi ako čakajúci na zastávke na spoj číslo 93 v Petržke), Elvis (a jeho hrušková chôdza a nespútaná basa), Peťo Janků (profík, ktorý sa dokáže revanšovať, jeho slová... tu je CD pre teba, keď už som to poňal tak profesionálne), Nany (s nespútanými harmóniami, možno by sa aj Leo Bernstein podivil), Stano Kalman a Dominika Fričová (aj keď nakoniec nedorazili), Mário Polónyi a jeho manželka (s hrou na gitaru, ktorá je jeho snom), aby sa Kefa popýtal niečo viac o tvorivých dielňach, konečne sa objal s Norissom, a podobne. Palim Bartošom, ktorý môže za jeho prvý koncert vôbec, konieckoncov aj s Braňom Kšiňanom, ktorý je zárukou toho, že folk u nás nezomrie ešte nejaké dve generácie, navyše výhliadky sú ružovejšie než prasiatka. Obzvlášť rád by som spomenul kapelku MTI, ktorá sa akosi nevmestila do poradia a to je len moja vina. Do budúcnosti?: V každom prípade to už bude Podjavorinské vítanie LETA, pretože ohlasy sú také a aj ja sám uznávam, že bolo chladno a že zima porazí aj napoleóna, hitlera či prasaciu chrípku.... Niekedy sa pristihnem pri myšlienke, že by bolo na svete jednoduchšie keby sa história o pár dní vymazávala, ale potom by vlastne neexistovala možnosť robiť veci lepšie... myslím... Ďakujem účinkujúcim za účasť, zapleteným za pomoc a ostatným sľubujem, že im nabudúce dám vedieť s väčším predstihom... Možno budú aj plagáty... :-) A ešte jedno začlenené pees: To ste mi chlapci nemuseli nechať doma až toľko pijatiky... Teším sa na stretnutie niekde na fesťákoch a o rok u nás na kopaniciach... s pozdravom, (zatrateniahodný) Ľubo Štovčík.

ešte malý dodatok http://picasaweb.google.com/boriscechvala/VitanieJariNaKonciSveta#