Folk.sk
Silná stránka slovenskej (folkovej) hudby

Trochu smutné narodky...

Trochu smutné narodky...

Je zaujímavá zhoda náhod, že významnejšie míľniky Folk.sk sú v mojom prípade sprevádzané nejakou chorobou. Pamätám si, ako som obklopený kopami hygienických vreckoviek a prázdnych šálok od čaju nahadzoval pred pár rokmi novú verziu nášho redakčného systému. Takisto dnes, obklopený antibiotikami a prieduškovými čajmi, píšem povinný šéfredaktorovský príhovor k štvrtým narodeninám Folk.sk. So zapálenými prieduškami po 72 hodinách práce na Country Lodenici čítam okrem iného i zapálené komentáre k reportáži z Vandermúzy. Viac než smutné.

Smutné by bolo, keby sa nám nepodarilo udržiavať štandard, ktorý sme si za štyri roky naozaj krvopotne vybudovali. Vo vlastnom voľnom čase, vlastnou zásluhou a za vlastné finančné prostriedky. Snáď sa nám podarilo vytvoriť podmienky nielen pre rozvoj folkovej muziky ako takej, ale i základ pre zdravú diskusiu, či konštruktívnu kritiku. Chtiac dať zadosť objektívnosti vytvorili sme i podmienky (vďaka spomínanému redakčnému systému v úvode) pre prezentáciu vašich názorov, príspevkov čitateľov aj aktívnych hudobníkov. Zbytočne.

Naši čitatelia sa pravdepodobne stále spoliehajú na to, že im ku každodenným raňajkám pripravíme najnovšie správičky z folkového sveta. Zvykli ste si a mňa to teší. Aj spomínaná diskusia je vlastne len dôkazom, že Folk.sk má svojich stálych čitateľov a to sme predsa vždy chceli. V tejto rovine pohľadu by som sa vlastne chcel ospravedlniť za ono hluché obdobie a reportážou z Lodenice dokázať, že Folk.sk pokračuje ďalej. Síce v sile o polovicu menšej ako pred rokom, ale tým istým tempom. K vašim službám.

Záverom príhovoru by som chcel bez stroho, bez zbytočných emócií, oznámiť pár faktov. Ja nechodím na každý festival ako redaktor. Píšem rád, ale nie za každú cenu. Keď stretnem dobrú partiu, sedím s nimi pri pive. S čistým svedomím. Keď chcete reportáž, napíšte si ju. Zistite si, koľko ľudí chodí priemerne na festivaly. Zistite si, koľko z nich zvykne napísať reportáž. Porovnajte obe čísla. A potom si dobre rozmyslite, keď budete chcieť pridávať komentáre ako naposledy. Nie sme vaši sluhovia.

To, že je po štyroch rokoch Folk.sk tam, kde je, je aj vaša zásluha. Ak to pôjde s Folk.sk dolu kopcom, bude to aj vaša vina.

5jar, šéfredaktor

Maro

Dodatočne všetko naaaaaj! A nezúfaj! Veľa kriku robí málo ľudí. Väčšinou tí, ktorí bez mihnutia prstov čakajú na pečené holuby a dokážu jednou vetou zničiť v človeku zanietenosť a pohodu. Nadaj sa, tak ako sa nedávame väčšina z nás. A dávaj sa! Držím palce a vždy rád pomôžem rozčeriť hladinu našu tichú folkovú.
1. september 2004 - 12:10 Trvalý odkaz
Karolius

Nu, najprv zazelam Folku.sk vsetko najlepsie.
Podla mna je zbytocne podliehat pesimizmu pre par negativistickych komentarov. Navyse ak su od anonymov alebo su podpisane pismenom. Kto napise reportaz ide so svojou kozou na trh. Sam som to okusil. :) Tento rok som napisal tusim 3 reportaze a davam si zavazok, ze v buducom roku to bude aspon o jednu viac.
Takze mili redaktori folk.sk, hlavu hore a uprite svoj zrak do dialky, kde sa blyska na lepsie casy. :)

Karolius
2. september 2004 - 08:01 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

Také smutné to snáď až nie je, aspoň nechcelo byť. A odradiť, to už vôbec nie. Ale je fakt, že som si reportáž prečítal a nakoniec by mi nevadila ani jej forma - vymenovanie a pohladenie všetkých interpretov. Je mi jasné, že sa nechce, ani nedá kritizovať kolegov a dobrý redaktor v žánri nie je k zohnaniu. Táto hodba je u nás naozaj úzko stranícka záležitosť. Avšak redaktori, keď už len vymenúvali, tak mali pregnantne. Ale zabudli. Minimálne dve kvalitné kapely. A k tomu moje najobľúbenejšie. To ma natiahlo prvé a ani nie som ich členom. No a druhý ma nasrdil redaktor 3, ktorý vlastne napísal reportáž, v ktorej nám oznamuje, že nebude nič písať. Hlavne z dôvodu, že bolo všetko patetické a mne sa nezdalo. Country bál bola katastrofa, nedal mi do piatej spať, včítane hulákajúcich ožranov, ktorí mi dvakrát zvracali pri stane a nakoniec mi ho zničili, utrhli všetky úchyty, lebo na neho padli. To všetko postupne, nie naraz, každú hodinu od jednej do piatej. Mal som si stan postaviť inam. Zrejme si to redaktor 3 zlízol trochu aj za nich. Teraz sa dozvedám, že dokonca šéfredaktor. Ale tým skôr mu dobre tak. Pretože písať vie. Keď sa mu chce. Zapálených priedušiek mi je ľúto, za tie nemôže. Iba ak by to bolo tou studenou zemou, keď sme pri sebe sedeli na Samsonovi pod pódiom v Piešťanoch. Mohli sme pokecať. O zápaloch a prevencii.
PEDRO
2. september 2004 - 18:56 Trvalý odkaz
Anonymný (bez overenia)

Ahoj Petiar a všetci okolo folk sk,
už aj ja začínam po CL žiť, prvú gratuláciu mi to nezobralo tak ešte raz všetko naj a veľa prispievateľov. Už sme to nie raz zažili a preto budeme i naďalej sluhovia. Pozývam Ťa a Radiara na kávu pokec.
Dúfam, že už si zdravý.
ahoj ferino
7. september 2004 - 18:10 Trvalý odkaz