José González - In Our Nature

Verím, že každému aspoň trochu zvedavému priaznivcovi akustickej hudby a folku zvlášť je švédsky pesničkár s argentínskym pôvodom José González známy. Nedávno sa mi do rúk dostal jeho v poradí druhý, v septembri minulého roku vydaný album „In Our Nature“, ktorým potvrdil, že za úspechom debutu „Veneer“ či skladby „Heartbeats“ stojí predovšetkým jeho výnimočná osobnosť autora a interpréta v jednej osobe a mne osobne veľmi príjemne spomalil až zastavil dych. „In Our Nature“ pokračuje tam, kde skončil „Veneer“ a smeruje ešte ďalej do hĺbky. Zvuku desiatich piesní opäť vládne klasická gitara, ktorej pôsobenie je umocnené podladením strún a tu a tam tiež ševeliacimi perkusiami či decentným podkladom syntetizátorového pôvodu. Pulzujúce motívy sa v súznení s Josého mäkkým hlasom zlievajú v hudbu, ktorá nie vypĺňa, ale priamo vytvára priestor. Plný intimity, ale predsa otvorený, zrozumiteľný, ale predsa provokujúci k zamysleniu. Pretkaný miniatúrnymi, miestami akoby meditatívnymi melódiami s dávkou horko-sladkej naliehavosti. Zvláštne, že bližším pohľadom na texty nad albumom rozprestrie trochu temná obloha a do prítmia prenikajúce lúče osvetľujú témy pojednávajúce o tých horších a slabších stránkach bytia, o opakovaných chybách a strastiplnom tápaní, o hľadaní prirodzenej ľudskosti a prečinoch voči nej, poznaní seba samého a prijatia vlastnej pominuteľnosti. Sám autor priznáva silný vplyv eseje Sklamanie z Boha (The God Delusion) od evolučného biológa Richarda Dawkinsa a úprimný záujem o iné námety, než je láska. V záplave hudobných a žánrových experimentov by sa mohlo zdať, že spojenie jedného hlasu a jednej gitary je už vyčerpané a prekonané, že už len ťažko prinesie niečo nevidiné, nepočuté... Nie je tomu tak, stále je čo ponúknuť a „In Our Nature“ je toho obzvlášť pozoruhodným dôkazom.