Duo Hups: Potrebujeme cítiť, že nás ľudia počúvajú

Taká akcia, na ktorej sa stretne veľa muzikantov, je výborná príležitosť na rozhovory, pretože ich človek môže za jeden deň urobiť viacero. Počas predkola Porty v Košiciach som teda nelenil. I keď sa musím priznať že na rozhovor s Duo Hups som veľmi pripravený nebol a trochu som sa bál toho, čo vylezie z magnetofónovej kazety, keď som ho šiel prepisovať. Nakoniec sa z toho ale vykľul celkom príjemný pokec s popradčanmi Evou Safanovičovou a Petrom Kolárikom.

V Duo Hups už na husle nehrá Eva Safanovičová, ale Eva Koláriková. Ako, kedy a prečo sa tak stalo?
P: Chcel by som ťa opraviť, Evka je stále Safanovičová...
E: Nechala som si meno, zatiaľ, kvôli štúdiu.
P: Stalo sa to v septembri 2002 v Poprade. A prečo? Tak to je jasné...

Malo to nejaký dopad aj na vaše fungovanie po hudobnej stránke?
E: Má, pretože keď sme stále spolu, nechce sa nám hrať toľko, ako keby sme sa stretali len občas. Takže skúšame menej, ale o to poriadnejšie. To znamená, že sa už nerodí toľko vecí, ale zase sú lepšie.

Nasvedčuje tomu aj fakt, že dnes ste boli jednou z najvýraznejších hudobných telies, ktoré na tomto predkole vystúpilo...
E: Tie nové piesne sú ale robené pre kapelu, to znamená že pri aranžovaní sme pomýšľali na širšie nástrojové obsadenie.

A uvidíme vás niekedy s tou skupinou?
P: Asi nie.

Prečo ste ju vlastne chceli založiť?
E: Sám vieš, že hranie zo skupinou je iné v tom, že sa máš o čo oprieť. Jeden nástroj - to je veľmi komorné, ale keď hráte viacerí, môžeš sa viac uvoľniť, je to energickejšie a plnšie.
P: Duo Hups vlastne vzniklo ako dôsledok nedostatku muzikantov.

"Duo" je teda z núdze cnosť?
P: Áno, hrať bluegrass iba s metronómom nás nebaví. I keď je pravda, že teraz sme sa mu už trochu vzdialili...

Vzdialenie je to v každom prípade príjemné. Kto z vás tvorí piesne?
E: To poviem ja, pretože Peťo sa asi nebude chcieť chváliť. Väčšinu vecí on. Zo začiatku sme si vždy sadli k Peťovému textu - mal jednu-dve slohy a spolu sme to dokončili. Ja som skôr korektor a mávam len melodické nápady, rýmy... Kompletný text som napísala asi len jeden, tvorí Peťo - je to môj veľký básnik. Aranže samozrejme robíme spoločne.
P: No comment (smiech)

Melódie mi občas pripadajú až moc nápadité na to, že ste pôvodne vznikali ako bluegrassová skupina - akú muziku vlastne počúvate?
P: Tak pozor, okrem toho, že existuje bluegrass tradičný, existuje aj bluegrass progresívny. Veľa ľudí má mylnú predstavu o tom, čo je bluegrass, takže ak chce niekto počuť, čo momentálne v USA letí, môže sa na mňa obrátiť. Rád mu to poskytnem a potom pochopí, že až tak ďaleko od toho bluegrassu nie sme. To nie je Jessy James a v podstate možno ani nikdy nebol, ako každý hudobný štýl, aj bluegrass sa vyvíja. Nemôžme si brať príklad z kapiel, ktoré hrajú countrybály.

Takže už vieme, čo počúva Peťo. A čo počúva Eva?
E: To isté, i keď mám trošku širší záber. Páči sa mi napríklad folklór, tiež Čechomor... Momentálne je u mňa číslo jeden skupina Hradišťan...

Viem si veľmi živo predstaviť váš 40-45 minútový recitál. Ako sa vám však hrá v takomto "časovom tlaku" na predkolách a prečo ste sa vlastne prihlásili?
P: Mám na to veľmi stručnú odpoveď: keby som nehral na súťažných predkolách, tak hrám trikrát do roka. A samotné hranie - to závisí od ľudí a atmosféry. Mám rád také komornejšie predkolá.
E: Teraz to tu bolo také ľudoprázdne a muzikant predsa potrebuje kontakt - keď ho nemáš, je to také čudné. Potrebujeme cítiť, že nás ľudia počúvajú.

Kto bol dnes pre vás najpríjemnejším prekvapením?
P: Program sme sledovali a pre mňa jednoznačne Ortuť z Košíc.
E: Je toho viac, Interval, Hrdza, Bobova diéta, z pesničkárov ma príjemne prekvapil Števo Šanta, veľmi dobré texty.

Máte už isté nejaké hrania na leto?
P: Máme jedno neisté, pretože som mal poslať prihlášku na jeden festival do Prievidze a nestihol som to, ale už je to na ceste (mali ste vidieť, ako sa zatvárila Eva, asi o tom nevedela, pozn. red.)

Máte niečo nahrané?
E: Nie je to regulérne vydaný album...
P: Dá sa objednať na hups@host.sk, cena je zhruba 150,- Sk.

Ďakujem za rozhovor
5jar