Nachádzate sa tuRecenzia

Recenzia


Republika Šariš (ŠŠ)

Republika ŠarišTá paralela sa mi neodbytne natíska. V Edovom príbehu niečo zo zarputilosti Franka Zappu určite je. Veľký ironizátor Frank, odchovaný škandalóznou Amerikou, v mladosti divoko experimentoval. Potom dorástol k brutálne kvalitnému inštrumentálnemu veľkokapelovému jazzrocku, aby nakoniec, ako zrelý muzikant, dokonvergoval k jednoduchému popovému formátu v hitovke Bobby Brown. Táto jednoduchosť sa ukázala ako najúčinnejší nosič jeho krutej ironizácie. Až tu si ho Amerika naozaj všimla. A zasmiala sa...

V půli cesty - nový album skupiny Marien

Marien_V puli cestyFolk zahŕňa, okrem iného, aj podmnožinu pesničiek, ktoré si ľudia spievajú. Síce čoraz menej, ale ešte stále aspoň občas na zopár spriaznených duší človek narazí. Spievajú sa pesničky, ktoré nás pobavia, povzbudia a najmä v ktorých nájdeme sami seba. Ich prostredníctvom hovoríme za seba niečo, čo sformuloval autor. Pesničky, ktoré nám dávajú dosť dôvodov, aby sme si ich spievali, skutočne dokážu pohnúť svetom. Či už ide o  magickú pieseň “Holubí dům”, Krylovho “Anděla”, “Za svou pravdou stát” od Spirituál Kvintetu, alebo hoci “Blowing in the wind” od Dylana, všetky majú v sebe čosi, čím nás oslovili.

Hudobný ambasádor Republiky Šariš

 Edo Klena patrí k najosobitejším hudobníkom (nielen) folkovej či folkrockovej scény. Nič na tom nemení fakt, že z rozhlasu či televízie nám každodenne servírujú iné mená.

Ostrov - Prach

Ostrov: Prach

  PrachTáto recenzia je z druhu článkov, ktoré si sám pre seba pracovne (a s určitou mierou výčitiek) nazývam Recenzia-na-album-o-ktorom-som-vždy-chcel-napísať-ale-nikdy-som-na-to-nemal-čas. A zároveň aj hneď z úvodu prehlasujem, že aj keď asi neexistuje úplne objektívna recenzia, táto bude výsostne subjektívna. To len aby som sa vyhol prípadným atakom a obvineniam z ignorantstva...

Naozaj sa nepovažujem za znalca Števovej tvorby - až tak často sme nehrali na rovnakých akciách a jeho nahrávky sa mi dostávali do rúk a do uší skôr sporadicky.

Pathetic Hypermarket Band - Bosou nohou

PHB Bosou nohou 2012Luxusnou cestou sa mi dostal do rúk v poradí štvrtý štúdiový album bratislavskej formácie Pathetic Hypermarket Band. Zadarmo, pekne do ruky od pani poštárky. Štvorka, s názvom Bosou nohou, vykročila s hrdým prívlastkom - prvý oficiálny. Srdečne gratulujem. Každý luxus ale niečo stojí. V tomto prípade to na oplátku vyriešim napísaním nasledujúcich riadkov. A nazvime to kľudne recenziou. Urobím to aj napriek tomu, že som ich verným fanúšikom a celé osadenstvo kapely sú moji priatelia. Ponechám jednoducho na čitateľovi, nech sa s tým vysporiada ako chce.

Bestfázový stav

Bezfazový stavNajnovšie dvoj-CD najdlhšie existujúcej kapely Jednofázové kvasenie s názvom Bezfázový stav sa mi dostalo do rúk na jednom jesennom koncerte na Patrónke. Na kapelu v takomto úctyhodnom veku (myslím že to už bude vyše 40 rokov, ale to sa samozrejme neprezrádza) je takéto množstvo materiálu na jeden šup skôr výnimočný jav. Preto som bol zvedavý, čo na nosiči s pekným obalom aj bookletom nájdem.

V muzických vodách JFQ si príde na svoje každý trpezlivý lovec zvukov - recenzia albumu Bezfázový stav

JFQ_Bezfazovy stavUž je to nejaký ten piatok, čo kapela JFQ (teda Jednofázové kvasenie) potešila svojich fanúšikov, ktorých je hojne...(dôkazom toho bola trebárs len bratislavská vzorka, ktorá bez rezervy zaplnila divadielko A-Ha na Školskej ulici v piatok 29.4.2011.) novou CD plackou... Hej, nahrať album menšinového žánru nie je v posledných dvadsiatich rokoch nijak zvlášť veľký problém, no nájsť vydavateľa, ktorý riskne vyprodukovať ho s možným následkom, že nebude až tak komerčne úspešný, to už zaberie viac času i energie...

„Jednofázákom“ sa podarila i tá ťažšia časť skladačky vedúcej k finálnemu produktu...

Bolo mi potešením

Branislav Ksinan & Boris Cechvala _ Bolo nam potesenimCD Branislava Kšiňana s názvom Bolo nám potešením som dostal do ruky ešte v lete na Lodenici 2010. V decembri mi Braňo nenápadnou otázkou pripomenul, či som náhodou nezabudol na recenziu, čo som mu bol býval sľúbil. Samozrejme, že som zabudol, tak naprávam staré hriechy.

Soňa Horňáková: Santa Barbara

 CD Santa BarbaraSoňu Horňákovú sledujem prakticky od jej hudobných začiatkov a aj pre mňa samotného je pozoruhodné zistenie, ako ma stále zaujíma jej tvorba a smer, ktorým sa nabudúce vydá. Je jednou z tých pár osobností na našej pesničkárskej scéne, ktoré ma ešte stále, aj po rokoch,  dokážu prekvapiť. Nielen pesničkami – vysoký štandard a hitovosť je u Soni zvykom asi odjakživa - ale aj celkovým muzikantským smerovaním.

Cafe Edit - Čakanie na Vojta

Cafe EditKeď som prvý raz vkročil do krčmy U Očka, ešte sa to tuším ani nevolalo U Očka. Bola to obyčajná piváreň IV. cenovej skupiny plná cigáňov, do ktorej zablúdili cudzí ľudia iba omylom. Ako ja. Dnes je tento priestor vďaka Rahanovej snahe čoraz známejším hudobným klubom s výborným technickým vybavením, skvelou kuchyňou a zaujímavým programom.

28. júna 2010 som sa tu zastavil kvôli avizovanému krstu debutového albumu bratislavskej kapely Cafe Edit s názvom Čakanie na Vojta. Privítal ma rozložitý úsmev rozložitého Rahana a pomerne vysoký počet návštevníkov, v podniku bolo napriek úctyhodným rozmerom pomerne tesno. Nakoniec som si ukoristil relatívne kľudné miesto hneď pri uličke a zadíval som sa smerom k pódiu. 



Najnovšie komentáre