Nachádzate sa tuReportáž

Reportáž


Komorná scéna Lodenice 2009 v sobotu, 1. časť

Had pozorne počúvaZ piatka na sobotu som si našiel miesto a dokonca aj čas aspoň na štyri hodiny spánku. Lenže celú noc výdatne pršalo a bubnovanie dažďa na podlahu hotelového balkóna prerušovalo moje už i beztak krátke a biedne driemoty. Napriek tomu som bol po celý zvyšok dňa v dobre nálade, pretože najlepší životabudič nie je káva ani acidko ani pivo (hoci inokedy by som sa bol hádal) ale živá Kefova textáreň. Dať dokopy rýmovacie bunky, naštartovať predstavivosť, tvorivosť a originalitu aspoň do takej miery aby som poskladal text za ktorý by som sa nemusel pred ostatnými hanbiť, to chce celého človeka. Takže chcel - nechcel, musel som. Akurát sa mi celkom nepodarilo nepourážať známeho českého pesničkára. Soráč, Honzo, ale keď s tebou je taká sranda.

Nová rodina

Atmosféra v komornom staneLen druhý krát sme trávili posledný prázdninový víkend na festivale Lodenica. Kým minulý ročník bol  pre našu rodinku skôr odreagovaním sa kempovaním  a popritom započutí nejakej pohodovej muzičky bez pubertálnych výrastkov . Už vlani ma osobne bavilo pohybovať sa na komornej scéne a pokukovať po zaujímavých ľudkoch a počúvať texty, ktoré chytia za srdce, rozosmejú alebo hovoria o krutej realite.

Leonard Cohen v Bratislave

Niektoré sny sa plnia síce neskoro a v čase, keď už človek v ich naplnenie ani nedúfa, ale nakoniec sa realizujú. Pre mňa bol jedným z takýchto dlho nesplnených snov zažiť koncert Leonarda Cohena, jedného z pesničkárov, ktorí ma  priviedli k folkovej hudbe, k hraniu i skladaniu pesničiek. Suzanne, ale najmä Sisters of Mercy a Partisan boli pre mňa zjavenia a prvými lekciami folku.

Lodenica 2009 - Pohoda na komornej scéne, štvrtok

Prvý deň festivalu býva vždy výnimočný. Očakávania, či všetko bolo pripravené tak ako má byť, či nebude napríklad vďaka vyššej moci meškať niektorý z účinkujúcich a či bude všetko podľa plánu sa organizátorom preháňajú hlavou. Nebolo tomu inak ani v mojom prípade. Mal som na starosti dramaturgiu a organizáciu Komornej scény jedenásteho ročníka festivalu Lodenica. Pri zostavovaní programu bolo potrebné prihliadnúť na niekoľko obmedzení, z ktorých spomeniem to hlavné - nižší objem finančných prostriedkov, ktoré sa tento rok podarilo zabezpečiť. Darmo raz, globálna kríza aj na tomto poli ukázala svoju silu. Program sa však podarilo dať dohromady a tak nakoniec nič nebránilo tomu, aby sa vo štvrtok 27.augusta 2009 otvorili nielen brány festivalu, ale aj veľkokapacitný stan komornej scény, ktorá otvorila svoju náruč už po piatykrát.

Lodenica 2009 - Pohoda na komornej scéne, piatok - 2. časť

Edo Klena a KlenotyS príchodom Eda Klenu sa Komorná scéna zmenila na Nie až tak komornú scénu a počas jeho koncertu aj poriadne zaplnila. Klenoty, teda jeho spluhráči už nie sú dvaja ale traja - pribudol huslista a rockový zvuk tak dostal sólový nástroj, čo je skvelý ťah. Rozbalili to poriadne od prvej pesničky. Edo sa netrápi nad komplikovanými kompozíciami, riadi sa heslom "Řekni co máš na jazyku a táhni do prdele" a táto jednoduchosť má za následok to, že v podobnej zostave sú jeho veci veľmi nabité a dynamické, majú až punkový nádych (čo si osadenstvo zaplneného stanu poriadne užívalo). Edo sa ale nezaprie ani ako folkáč a to najmä pri uvádzaní piesní - (dô)vtip, spontánnosť a vkus sú slová, ktoré mu nie sú cudzie. Pre mňa osobne vrchol dnešného dňa.

Lodenica 2009 - Pohoda na komornej scéne, piatok - 1. časť

Piatok 28. augusta pre mňa nezačal práve najšťastnejšie. Vďaka celkom krátkemu času na prestup som v Liptovskom Mikuláši nestihol rýchlik a tak som si počkal asi dve hodiny na ďalší. Napriek tomu som pravdepodobne prišiel príliš skoro - po kyvadlovej doprave nebolo na piešťanskej stanici ani stopy. Úsmev na tvári mi vyčaroval len postarší pán pýtajúc sa ma či idem na festival Pohoda. "Tesne vedľa", povedal som si viacmenej pre seba. Mojim cieľom bol festival iný - Lodenica, ktorá sa v piešťanskom ATC rovnakého názvu tento rok konal už jedenásty krát. Ešteže existujú taxíky.

Videoreportáž z Folkovania pod Skalkou

Tento rok sme videoreportáž z Folkovania pod Skalkou nerobili my v rámci TV Folk.sk ale nechali sme to na miestnu internetovú Televíziu Liptovský Hrádok. Nech sa páči.

Komorná scéna Folkovania pod Skalkou alebo Roman "Zibo" Zábojník a jeho hostia

Prepáčte mi ten dlhokánsky a mierne zavádzajúci nadpis, ale nedalo sa inak. Hneď vysvetlím prečo. Úplne na začiatku bola myšlienka dať pesničkárom na festivale Folkovanie pod Skalkou väčší priestor a keďže v Čajovni za siedmimi horami organizujeme takéto koncerty pravidelne, hneď som aj vedel kde. Tak sme sa dohodli s Mestom Liptovský Hrádok ktoré nám, ako zvyčajne, vyšlo v ústrety a vyzobali sme si z programovej torty hrozienka v podobe pesničkárov, ktorí sa nám do čajovne najviac hodili. Menovite: Had (Ivo Weiss), Peter Piatko a Roman "Zibo" Zábojník, Luky Lukáč a Martin Chrobák. Až na posledného menovaného sme sa v sobotu 25. júla krátko pred šiestou hodinou všetci v čajovni zišli a to sa už pomaly dostávame k tomu nadpisu.

Folkovanie pod Skalkou po trinásty krát

Posledný júlový víkend tohto roku patril na Liptove už slušne zabehnutému festivalu Folkovanie pod Skalkou. Novinkou tohto ročníka bola druhá, komorná scéna v miestnej Čajovni za siedmimi horami, kde sa predstavili najmä pesničkári. Do nej som v piatok doobeda, potom ako som sa vrátil z nočnej smeny, musel z (našťastie neďalekého) Centra voľného času Lienka nazvlákať aparatúru, vyskúšať ju a pripraviť na sobotňajší večerný koncert. No a kvôli tomuto všetkému som proste na piatkový večerný program na hlavnej scéne (začínajúci o 17:00) zaspal.

Stálo to za to - náHradný festival Trenčín 2009

HadKeď mi niečo pred vyše mesiacom a pol zavolal trenčianský pesničkár Miro Ďuriš, tušil som, že to zrejme nebude len tak. Nemýlil som sa. Miro ma spolu s Hadom pozval zahrať si na novom hudobno-divadelnom festivale v Trenčíne, ktorý sa mal uskutočniť na nádvorí Trenčianského hradu. Kto už by odolal takejto ponuke?



Najnovšie komentáre