Nachádzate sa tuReportáž

Reportáž


Pár kvapiek z Tichých vôd 2005

Nasledujúcich pár riadkov by som asi nemal uvádzať pod takýmto názvom, pretože vám priblížim iba zlomok, navyše po dvoch týždňoch a bez poznámok. Nikto sa toho zatiaľ neujal, tak skúsim ja.

Country Lodenica 2005 - aká bola? 2.časť

Aká by to bola Lodenica, keby sa nehralo v noci pri stánkoch? Neviem si to predstaviť. Ja som sa pridal k partii, ktorá to s precvičením hlasiviek myslela naozaj vážne. Hralo sa všeličo a ako Had povedal, na záver zostávalo zahrať už len „Otec Abraham sedem synov mal...“ Počas hrania začalo nenápadne poprchať.

PHB na Lodenici 2005

Nedeľa bola nádherne upršaný deň. Pri rozmýšľaní, ako scountriť voľný deň, nás napadlo, čo keby sme sa pobrali na Country Lodenicu Piešťany – jednak nemáme cestu okolo a tuším tam má na Twist scéne hrať kapela Pathetic hypermarket band, čo sme zhodou okolností my.

Ako som strávil jeden večer na Kremnických gagoch.

Festival humoru a satiry možno nepatrí do záujmu tejto stránky, ale predsa len mi nedá a skúsim hodiť svoje pocity z jedného festivalového večera na jej plac. Konal sa totiž v Kremnici už 25. ročník výnimočného a jedinečného festivalu humoru a satiry Kremnické gagy. Podľa programovej ponuky išlo o najbohatší ročník s množstvom kvalitného divadla, ale aj muziky, sprievodných podujatí a celej tej srandy okolo.

Country Lodenica 2005 - aká bola? 1.časť

„Ufff“, presne to som si povedal, keď som prišiel domov z Country Lodenice 2005. Unavený som ešte stihol absolvovať sprchu, aby som rozpustil a zmyl škrupinu blata pevne zvierajúcu moje chodidlá a členky a potom už len šup do postele. Zaspať sa mi však akosi nedarilo.

Ešte trochu neaktuálne z Bašty, alebo prečo som toľko kávy vypil...

Už sa mi zdá skoro samozrejmosťou, že nestíham začiatky festivalov. Nie inak sa tomu stalo aj tentokrát, do Kremnice cesta ďaleká, takže na Baštu prichádzam v piatok až so začínajúcim západom slnka.

Hurááá, poďme na Baštu...

Je to až neuveriteľné, že prešli štyri roky odvtedy, čo som zliezla z Kráľovej hole rovno do baníckeho mestečka Kremnica a poprvýkrát som vyskúšala chuť folkového festivalu a zároveň si uvedomila, že z tohto sa už nevylížem a musím sa sem vracať znova a znova a znova a...

Vandermúza 2005

Uplynulý víkend sa niesol v znamení Vandermúzy a keďže MišoFox tu už jednu reportáž uverejnil, nebudem Vás veľmi zaťažovať. Dovolím si tu zvýrazniť aspoň sobotňajšie predpoludnie a popoludnie. Niektorí návštevníci už stihli o 10:00 otvoriť očká, čiže program mohol začať. Po odbere kávy z baru sa viacerí účastníci presunuli pred pódium. Dovolím si vám predstaviť účinkujúcich tak, ako chronologicky za sebou vystupovali, až do 17:00.
 

Bez poznámok z Vandermúzy

Ako dieťa som sa vždy veľmi tešil na Vianoce. Zvedavý, čo Dedo Mráz (vtedy ešte) prinesie, som neraz bol schopný rodičom rozhádzať celý byt, aby som si všetky prekvapenia úplne pokazil. Teraz som vraj dospelý, Vianoce neznášam a z toho mála, na čo mi zostáva čas, sa asi najviac teším na letné festivaly a z nich na ten mne najbližší, Vandermúzu.

Folkovanie s Černou Horou

Tohtoročný festival, známy ako "Folkovanie", dostal do svojho oficiálneho názvu prívlastok "s Černou Horou". Nejedná sa však o žiadnu družbu s nejakou balkánskou metropolou, ale malý český pivovar. Teraz by sa mohlo zdať, že to najdôležitejšie o festivale (teda značku piva na ňom spotrebovávaného) už vieme, ale nie je to tak. Folkovanie je totiž jedným z tých festivalov, ktoré ponúkajú ďaleko, ďaleko viac.



Najnovšie komentáre