Rozhovor

Po rozhovore s Lindou si Vám dovolím ponúknuť iný pohľad na život v kapele Pressburger Klezmer Band. Navštívil som ich na skúške, vytiahol mikrofón a minidiskrekordér. Kapela tam bola v šesť sedminovom zložení, teraz nevravím o 6/7-metre ale o tom, že speváčka musela odísť skôr a preto aj rozhovor s ňou som nahrával dotatočne. Musel som vyčkať, kým chalani doskúšajú svoje veci a okolo pol deviatej večer sme sa začali spovedať.

Ani nie pár hodín po skončení vianočných Folkových Bojníc, dňa 15. decembra, som odchytil Peťa Janků, pesničkára, o ktorom sme už veľmi dlho nechyrovali. Vo foyeri jednej z bojnických reštaurácií som mu položil niekoľko zvedavých otázok.

Skupine Staré časy boli e-mailom poslané otázky týkajúceho sa tohoto virtuálneho rozhovoru. Takáto forma je pre nás všetkých novinkou a experimentom zároveň a ak sa osvedčí, mohla by byť vhodnou náhradou za rozhovory robené naživo (ak na takéto nebude práve vhodná príležitosť ). V každom prípade však live rozhovory budeme prinášať v maximálnej možnej miere.

O tom, že už tento rok by malo vyjsť prvé číslo časopisu o slovenskej FCTB scéne sme už na našich stránkach hovorili. Aby bol ale nazor objektívnejší, spýtali sme sa pár zaujímavých ľudí čo si o tom myslia. Odpovedali nam na tieto otázky:
1. Má podľa vás slovenská F&C scéna na svoj vlastný časopis?
2. Čo by ste od tohto média očakávali?
3. Čo by ste poradili jeho redaktorom (dobrá rada nad zlato)?

Piatok po Dušičkách. Mierne popoludní. Reštaurácia a kaviareň “U Petra” na Dunajskej ulici v Bratislave. V pozadí príjemná nenútená hudba. Rozhovor s Lindou Ballovou, speváčkou Pressburger Klezmer Band-u (PKB) sme začali netradične úvahou o šikmých čajových šálkach a farbách ( Linda má doma žltú zošikmenú šálku a má rada červenú a bordovú farbu). V okrúhlom akváriu dokola plávala rybička, a vraj, že takto môže prísť o svoj rybí rozum. Na úvod snáď toľko, že študuje druhý ročník štátneho konzervatória, operný spev a s hudbou to teda myslí “smrteľne vážne”. Poznámku, že môže teda spievať všetko, čo len chce odbila tým, že operetu nemôže, lebo nechce. Príchod Lindy do “Bandu” bol asi “zákonite náhodný”, už dlhšie sa poznala s Mirom, klarinetistom a spolu s ďalšími členmi kapely vychodila ĽŠU Miloša Ruppeldta v Bratislave. Miro ju pozval do kapely na post druhej speváčku popri vtedy spievajúcej Sylvii Nürnberg...

Vedeli ste o tom, že od pol jedenástej už nejde žiaden spoj z Piešťan do Bratislavy? Pýtate sa teraz, že čo som robil v Piešťanoch? Rozhovor. Jeden veľmi zaujímavý rozhovor, a to na tému "Časopis o slovenskej folk a country scéne". Veľmi zaujímavé, že? Ale však nechajme hovoriť Petra Žáka, organizátora festivalu Country Lodenica. Ozaj, a ešte niečo: Chcete vyhrať dve voľné vstupenky na Country Lodenicu 2002?

Čo-to už bolo spomenuté v Hadovom profile, kadečo sa človek možno nikdy nedozvie, lebo viete ako je to s redaktormi - radi sa pýtajú, ale neradi o sebe čosi prezrádzajú, no na niekoľko otázok sa mi predsa len podarilo od neho vymámiť odpovede.

V živote sa občas stane, že "narazí kosa na kameň". Sú to presne tie prípady, kedy sa z lovca stáva obeť, keď sa z chlapca má stať chlap alebo keď sa z redaktora stane objekt záujmu iného redaktora. A presne toto sa prihodilo aj Hadovi. Chvíľu sme sa pred rozhovorom s ním bavili o veciach okolo folku, okolo redaktorstva, Ivan mi povedal, že by mu asi bolo blbé, keby mu niekto položil nejaké obligátne otázky typu: Kedy si sa narodil, alebo ako a kedy si začal hrať. Ako podmaz sme si pustili najnovšie CDčko Neřežu - "Ješte jednou" , ja som zapol diktafón (Petiarov) a začali sme spolu skladať puzzle Hadovho profilu.

Na pesničku s ... je rubrika, ktorá nie je ničím novým a určite ste na niečo podobné ale pod iným názvom už niekde narazili. Jedná sa o spontánne reakcie na ukážky piesní. Vyskúšal som si to na Jankovi Kulichovi, ukážky som vyberal ja. Výkričník v zátvorke uvádza miesto, keď som prezradil, o akú pieseň ide, v prípade že ju Janko nepoznal.

O detstve, prvej gitare, folkáčoch a hrochovi som sa porozprával s Jankom Kulichom. Dostalo sa mi príjemného pohostenia, pustili sme si Čechomor a kecali...