Reportáž

Pôvodne bola akcia myslená ako spoločný koncert bratislavskej skupiny Zdravý spánok a pesničkárky Jany Máčovskej spod Zobora. Tá sa však (nevedno prečo) nedostavila, a tak nás celý večer obdarovával piesňami Maroš Bránický so svojou skupinou. A večer to bol príjemný.Kto už na podobnom koncerte v UPC v poslednom čase bol, vie, že sa koná na mínus druhom poschodí (nemajte strach - žiaden "underground") s veľmi úspornou technikou a scénou. Ľudí tiež nebýva veľa - tento večer zavítalo na koncert do 15 osôb. Pred nich sa posadil Zdravý spánok a zdravo zaspať nás nenechal.

Dozvuky hokejových majstrovstiev sveta zapríčinili pomenšiu účasť bratislavského publika na Folkfóre live 11. mája 2003, zato o účasť východných hviezd núdza nebola.

Môj výklad vzniku názvu pre tento festival je, že organizátori sa nechali inšpirovať slovkom vinobranie.

Úpecečkársky Čaj o desiatej kedysi skutočne býval čajom - folkové koncertíky (určené vzhľadom k nočnej hodine najmä internátnemu publiku) sa však z kaviarne Libresso v UPC presťahovali o dve poschodia nižšie do Malej sály. Tento pondelok sa na nejakú hodinku do Malej sály presťahovali aj Ján Lacko a Zuzana Zamporyová. Suma sumarum: 5. 5. 2003

Hoci apríl si z nás robí niekedy bláznov, ten 12. nechal naplno rozžiariť šteklivé slnko a dovolil jari, aby sa prejavila vo svojej kráse bez občasného poletovania snehových vločiek či dažďa. Deň bol krásne slnečný a večer v Sklených Tepliciach príjemne folkový. Niečo po 19-tej hodine privítal kúpeľných hostí, ale aj domácich divákov na Folkovaní s Jasoňom frontman tejto skupiny - Uhroš.

12. apríla zúčastnil som sa košického predkola festivalu Porta (a aj niekoľkých ďalších). Spočiatku to mala byť "len" návšteva u Števa Šantu v Poprade, no nakoniec sme sa spolu stretli v klube GES, neďaleko centra hlavného mesta východného slovenska. Veľmi mi to vyhovovalo, pretože som mal konečne možnosť na vlastné oči a uši sa presvedčiť o kvalitách muzikantov z tohto regiónu a napísať vám o tom.

Aj keď je ešte len pár týždňov po jarnej rovnodennosti, v divadle F7 sa čoraz častejšie dostáva k slovu slnovrat. Niežeby tamojší organizátori mali niečo proti rovnodennosti, to v žiadnom prípade, lenže SLNOVRAT je SLNOVRAT. Samozrejme, hovorím o združení pesničkárov, ktoré už roky pôsobí v kluboch nachádzajúcich sa v okolí Hlavného námestia v Bratislave.

Niekedy sa ráno zobudíte a zistíte, že sa vlastne neoplatí. Tak si ľahnete a spíte ďalej. Vždy lepšie ako sa zobudiť, vstať, a „zabíjať čas“. Tak nejako sa vyjadrila Soňa Horňáková v jej „somárskom mostíku“ na koncerte s S. H. Bandom 2. apríla v Café Stena v Bratislave. A tak podobne o tom spieva v rovnomennej piesni.

Zatvorila sa za mnou brána klubu F7 a večerný vánok ku mne doniesol slová: „Keď som konečne začal chápať, o čo tam ide, tak sa to skončilo.“ Nuž, aj takýto druh obecenstva sa môže objaviť na takom folkovom koncertíku. (A pán pesničkár a pani/slečna pesničkárová je rada, že má kto tlieskať :-) ) 28. marec bol vyhradený pre Iva Weissa – Hada a skupinu Aspol.

29.3.2003 - COUNTRY RANČ Ružomberok – Černová.

Program sa začal od 11,30 hod pod holým nebom na parkovisku Country Ranča.