Glanis

Pieseň Pozhasínaj z albumu Cesta S5.

Vsetkym,ktory si este spomenu na skupinu Glanis...

Ako dieťa som sa vždy veľmi tešil na Vianoce. Zvedavý, čo Dedo Mráz (vtedy ešte) prinesie, som neraz bol schopný rodičom rozhádzať celý byt, aby som si všetky prekvapenia úplne pokazil. Teraz som vraj dospelý, Vianoce neznášam a z toho mála, na čo mi zostáva čas, sa asi najviac teším na letné festivaly a z nich na ten mne najbližší, Vandermúzu.

Môj výklad vzniku názvu pre tento festival je, že organizátori sa nechali inšpirovať slovkom vinobranie.

Pondelok, 25.11.2002, sa vo vysokoškolskom klube niesol v duchu folkového večera a istého slovenského dialektu v našich končinách málo počuteľného. Na naše veľké potešenie (alebo pozvanie?) k nám totiž zavítali kamaráti z Piešťan – skupina Glanis. Pre ľudí neznalých; „glanis“ predstavuje druh ryby a v tomto prípade poriadne veľkej. Či už počtom členov, chuťou hrať alebo samotným prejavom pri hraní. Takže už pred pol ôsmou sa väčšina divákov netrpezlivo vrtela na stoličkách a počnúc pätnásťminútovým predĺžením, ktoré ku koncertom akosi patrí, utíchol všetok hluk a na pódiu sa objavili večerní účinkujúci.

Túto otázku som dosť frekventovane počúval počas sobotného podvečera v banskoštiavnickom amfiteátri, kde sa tak ako po minulé roky konal ďalší ročník Strunobrania, tentokrát s prívlastkom 2002. Nakoniec predsa len zapršalo ale o tom viac v závere článku.