reklama

Keď som si pred asi pätnástimi rokmi povedal že televízor doma nikdy nechcem (a veľmi ani rádio), bol v tom kus odporu voči konzumnej spoločnosti a bla bla bla. Postupom času ale tieto adolescentské ideály pozmenili kontúry a stal sa z nich mimoriadne trvácny odpor k reklamnej kultúre a k masám, čo mi vydržalo až dodnes. Samozrejme, že občas si televízor pozriem - väčšinou na návšteve u našich. Pozerať westerny alebo filmy s Burianom patrí k našim rodinným nedeľným rituálom. Nočný box a biliard zase k tým mojim maskulínnym. Ale vlastniť tento zabiják času? Radšej sa budem venovať kreatívnejším činnostiam. Nieže by som snáď nemal rád filmy - to nie - ja filmy zbožňujem. Ale močové ústrojenstvo mi slúži dobre a tak si nemusím pred sebou ani pred nikým iným ospravedlňovať falošné výhody reklamných prestávok.