Jana Kúdelová

„Ufff“, presne to som si povedal, keď som prišiel domov z Country Lodenice 2005. Unavený som ešte stihol absolvovať sprchu, aby som rozpustil a zmyl škrupinu blata pevne zvierajúcu moje chodidlá a členky a potom už len šup do postele. Zaspať sa mi však akosi nedarilo.

Iste už väčšina z vás počula o novom pesničkárskom festivale s názvom Tiché vody. Jeho prvý ročník sa konal pred rokom v jeseni a nebude tomu inak ani tento rok. V dňoch 2. a 3.septembra 2003 (piatok a sobota) sa Tiché Vody teda uskutočnia znova a budú určite lepšie ako minulý rok, aj keď tie minuloročné nemali chybu :-).

Obsah CFT 11/2002

Práve v deň vstupu do EÚ a vo sviatok práce 1.5.2004 sa v Liptovskom Mikuláši konal festival Folk Tatry 2004.Všetko sa to odohrávalo v Posádkovom dome a program bol veruže pestrý.

Vianoce majú svoju typickú moc – skonštatoval som si len tak sám pre seba, keď som v sobotu 13. decembra vkročil do Sklenoteplickej Besedy. Ozdobený stromček, pod ním naaranžované darčeky, okolo pódia vianočné osvetlenie a tá neopísateľná atmosféra... V takomto duchu sa niesli tohtoročné Predvianočné Pramene pesničkárov.Niekto si povie – festival ako každý iný, no tentoraz sa v scenári udialo pár zásadných zmien.

Podobne ako úspešné filmové tituly začína aj projekt pesničkárskych koncertov na mínus druhom poschodí bratislavského mlynskodolinského UPC naberať čoraz vyššie poradové čísla.

Tak som sa konečne dočkal. V sobotu 22. februára som sa napriek peripetiám osobného života konečne zúčastnil verejnej produkcie dvoch pre mňa pomerne nedostupných folkových muzikantov (alebo snáď pesničkárov?). Áno, hovorím o sobotňajšom vystúpení Janky Kúdelovej a Petra Lachkého v košickej Dobrej čajovni. V podstate išlo pre mňa o vystúpenie poznaného a neznámeho. Presne tak nejako to bolo. O čom hovorím?

Dlho a túžobne očakávaný večer bol tu. Pripravení a nažhavení sme sa zoskupili v štúdiu č.

V pátek 8.11.2002 proběhl v plzeňském Hifi klubu křest nového CD „Modré z tebe“ skupiny Prsten Petra Hubacze. Jako vzácný host zde ve zhruba čtyřicetiminutovém bloku vystoupila i slovenská písničkářka Janka Kúdelová.

Človek koľkokrát ani netuší, kam vlastne ide. Vravím si, zbehneš pozrieť Homolku a Kúdelku (rozumej Zuzanu Homolovú a Janku Kúdelovú) a tu ho máš – vyvrcholenie ôsmeho ročníka cyklu generačných koncertov! Na okamih som zaváhal, ktorá generácia je vlastne tá moja, ale nakoniec som si sadol vedľa ľudí z folk.sk a jal sa kochať (Kačica, má tu byť druhé „sa“?) interiérom Zichyho paláca zariadeným štýlom nie nepodobným tomu ala Bratislavský hrad. Čím chcem povedať, že by to tam mohlo byť aj krajšie.