Raz som sa skoro pocikal (rozhovor s Petrom "Petiarom" Lachkým, 2. časť)

Stal sa ti na vystúpení nejaký trapas?

Raz som sa skoro pocikal. Bolo to v Hlave XXII. Neodhadol som to, lebo pred vystúpením som si dal nejaké pivká. Dĺžku vystúpenia som odhadol správne, ale tých prídavkov bolo veľa. Takže po jednom z prídavkov som doslova položil gitaru a zbehol z pódia rovno na toaletu. Našťastie som to stihol, všetko bolo v poriadku a mám pocit, že to je celkom dobrý spôsob, ako ukončiť koncert. Keď ľudia chcú stále viac a viac... (smiech)

Priaznivci folku ťa poznajú aj ako moderátora folkových podujatí. Ako sa cítiš v tejto úlohe?

Neviem, či som dobrý moderátor, lebo stále netuším, čo by malo byť úlohou moderátora. Niektorí moderátori vedia zabaviť publikum, kým sa nachystá ďalšia kapela, iní hovoria, hovoria, hovoria, nikto nevie o čom, ale medzi vystúpeniami nevzniká tiché miesto. Ja mám skôr akademický prístup. Poznám folkovú scénu, takže mi nerobí problém o kapele, ktorá má vystúpiť, dlho rozprávať. Ale možno to nie je ono, diváci sa chcú baviť.

Pripravuješ po tvojom debute V krajine... niečo nové?

Pripravujem. Pesničky sa začali rodiť rýchlejšie, ako predtým keď som bol v Anglicku, tzn. vznikla viac ako žiadna. Základ už teda mám. Chcem, aby ďalšie cédečko pôsobilo kompaktne, nech to nie je zmes pesničiek ako V krajine... Asi bude inšpirované albumom On an Island Davida Gilmoura. Najprv som si myslel že len názvom, lebo sa bude pravdepodobne volať Na ostrove a potom mi došlo, že chcem, aby pôsobilo tiež tak celistvo ako jeho cédečko.

Teraz z tej pasívnej časti tvojho hudobného života. Bez akého interpreta alebo skupiny si nevieš predstaviť svoj playlist?

Björk a Pink Floyd. A z džezovej oblasti rakúska skupina Beefólk. Spieva s nimi a hrá na trombón Helgi Jonsson z Islandu, ktorý má aj vlastný sólový projekt a hral na trombón aj so Sigur Rós. Mám rád takéto hudobné spojenia, pretože hudba tým dostáva nový rozmer. Björk je zas človek, ktorý nepracuje s tónmi ale so zvukom. Keby nebolo zvuku, nie je tón. Je veľmi nadčasová a nespútaná. Islandskí hudobníci sú asi všetci takí.

Začiatkom leta si sa vrátil po troch rokoch z Anglicka na Slovensko, celé leto si prefestivaloval, prespieval a prehral. Čím sa teraz vlastne živíš?

Som špecialista technickej podpory. Neviem, čo tam robím (smiech). Zatiaľ som robil anglického lektora, prekladateľa a jednému kolegovi závozníka. A ešte som člen redakčnej rady, lebo máme vlastný časopis.

Ako si sa dostal k programovaniu?

Keď som mal desať rokov, naši nám kúpili počítač. Dostali sme k nemu asi dve hry. V jednej sa strieľala nejaká kozmická loď a druhá bola nádherná logická hra s jednou milou figúrkou a príjemnou muzičkou v pozadí. Veľmi radi sme to hrávali. Čoskoro nás však omrzeli, a vtedy ešte nebolo toľko hier ako teraz. K počítaču sme dostali knižku s programovacím jazykom, tak som začal programovať. Pýtam sa brata -Akú chceš hru? - Takú. - Dobre. Takže programujem už 21 rokov.

Čo má spoločné webové programovanie s pesničkárstvom?

Kreativitu. Okrem toho aj pekne a úsporne napísaný zdrojový kód je pre programátorov niečo ako poézia a nemyslím si, že by sme tým poézii nejako krivdili.

Myslela som, že povieš šikovné prsty a sedavá robota.

Niektorí pesničkári stoja.

Ale ty sedíš.

Hej. Už som aj stál, skúšal som hrať aj tak, ale potrebujem mať gitaru vo fixnej polohe kvôli občasným náročným vyhrávkam.

Čo to znamená, keď niekto o sebe napíše mizantrop teoretik?

To je otázka na telo. Moja mizantropia súvisí s tým, že nemám rád masovosť. Keď je niečo menšinové, tak ma to zaujíma. Ale akonáhle sa to stane masovým, prestane ma to baviť. Nie je to hlúpe? Často mám z neznámych ľudí pocit,...teraz to bude tvrdé, ale... že sú hlúpejší ako ja. To je aj definícia mizantropa. Nemá rád ostatných ľudí, štíti sa ich. Prejavuje sa to hlavne v internetových diskusiách, kedy nejakému človeku v anonymite dookola vysvetľujem, že to, čo som v článku napísal, nemá nič spoločné s tým, na čo on reagoval. A z toho potom nadobúdam pravdepodobne falošný pocit, že sú všetci hlúpejší ako ja. Treba ale podotknúť, že som mal pod článkami aj takých diskutérov, ktorí vedeli vtipne a trefne reagovať, aj skritizovali, lebo nesúhlas sa tiež dá vyjadriť normálne, pokiaľ je k téme. Potom si môžem povedať tak s týmto chlapom by som zašiel na pivo, lebo mu to páli, trafil klinec po hlavičke, lebo mal pravdu, že som nemal pravdu.

Prečo si napísal mizantrop so spresnením teoretik?

Aby som to zjemnil. Rád pridávam smotanu do každého jedla, ten teoretik je taká smotana.

Akú otázku by si položil Petrovi Lachkému?

Počúvaj, myslíš si, že to, čo robíš, robíš dobre?

...

Dúfam, že hej. Robím to najlepšie, ako viem. 

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu