Radůza, BA 24.5.2006

Tento článok hovorí o tom, prečo sa tak teším na nové Radůzino CD.
Toť hen pred rokom či dvoma bola v BA v Zrkadláči (DK Zrkadlový háj, nepýtajte sa ma prečo). Takmer deja vu – opäť ľudí nahusto, opäť energia valiaca sa z pódia, opäť veľmi osobné výpovede. Nájdi desať rozdielov? Našiel sa jeden. Krídlo. Čierne. Strunové brnkacie. A s ním (ha-ha-ha) nový rozlet. V prostrednej časti koncertu ponechala harmoniku a gitaru svojmu osudu a usadla. Po chvíli som si aj ja sadol.

Aj som ju už onehdá počul hrať na klavíri, ale som si nepamätal, že je to takto poprdeli. Kým s harmonikou a gitarou ide po stránke autorskej a interpretačnej predsalen skôr v tradičných koľajach (to prosím neberte ako výčitku, hrá presne to, čo jej texty potrebujú), s klavírom je to veľký úlet. Nové harmónie a kadejak v najlepšom slova zmysle úchylné spôsoby hrania. Bavil som sa veľmo dobre. Tóny som hltal a ktoré som nestihol, tie som oplakal.

Počúvajúc jej tretie sídí rozmýšľal som pred časom, čo včul (teda jako vtedy). Šecky tri boli (a sú (a budú)) dobré a časuvzdorné, ale veď nemôže byť takto dobrých napríklad päť ….. Alebo päť možno môže, ale čo takých desať? Totok je odpoveď. Krídlo.

anonym

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu