Nachádzate sa tuPeter Piatko: Začiatky z ničoho

Peter Piatko: Začiatky z ničoho


Radiar 10 september 2007

Položme si otázku "Čo má ženský časopis o móde s názvom Beauty&Woman spoločné s folkom? Dali by sa tam nájsť nejaké súvislosti? Priznám sa, že v prvom momente som tam žiaden prienik záujmov nenašiel, no presvedčil ma článok, ktorý vyšiel v najnovšom čísle tohoto časopisu a v ňom patrí folku, pesničkárstvu a Petrovi Piatkovi dokonca celá štvorstránka. Prečítajte si to sami.

Aké boli vaše začiatky ?
Preskočím to, ako som sa dostal ku gitare a ktorú pieseň som vedel zahrať ako prvú. Asi sa skôr pýtate na moje pesničkárske, autorské začiatky. Hrával som už roky na gitare. Spieval a mal som napočúvanú hromadu folkových vecí. Bez varovania ma prepadla myšlienka, mať aspoň jednu svoju. Napísal som ju a potom sa to vymklo spod kontroly. To trvá prakticky dodnes.

Aká je v súčasnosti folková scéna na Slovensku? Ktoré osobnosti sú neprehliadnuteľné?
Je žiaľ na okraji záujmu médií. Je tu dosť veľa priemernej produkcie, ktorá splýva tak, až človek nevie kto je kto. Môžem hovoriť len za seba, kto je pre mňa neprehliadnuteľný. A nie všetci reprezentujú to, čo si ľudia bežne predstavia pod pojmom folk. Z kapiel je to napr. Pathetic Hypermarket Band, Longital /predtým Dlhé Diely/, Bobova Diéta, Nany...Za pesničkárov by som spomenul Števa Šantu, Petra Lachkého, Rada Tiňa, Iva Weissa, Stana Kalmana, Eda Klenu, Roba Huleja, Mikyho Šteca... spomenul som iba tých mladších. Je toho samozrejme viac.

Vystupovali ste na festivaloch ,v kluboch, v čajovniach . V čom pociťujete fakt, že folk je komunita. Cítite tam tú energiu?
Nejedná sa o žiadnu organizovanú záležitosť v zmysle nejakých hierarchií a systému. Aby to vôbec fungovalo, takmer všetko čo stojí za to sa robí za ďakujem, bolo mi petešením. Takto potom vznikajú priateľstvá a vôbec vzťahy nezaťažené tým čo je typické pre oblasť šoubiznisu. Tou energiou je potom presvedčenie, že to má zmysel ako alternatíva voči tomu, čím sa kŕmia pasívne, nekritické masy.

Folk je určený bezpochyby pre náročnejšieho poslucháča. Lebo folk je o textoch, o posolstvách a odkazoch. Čo Vás posúva dopredu?
Keby to bolo iba o textoch, stačila by folku knižná podoba. Faktom ale ostáva, že poprední folkeri majú ozaj kvalitné texty. Hudba je plnohodnotnou súčasťou a nie len akýmsi doplnkom, ozdobou. Bola by chyba vnímať to takto. A čo ma posúva dopredu? Snažím sa porozumieť hodnotám, ktoré dávajú životu zmysel. No zatiaľ sa mi zdá, že každá odpoveď len vyvoláva rad ďalších otázok.

Na koncertoch speváci medzi pesničkami rozprávajú príbehy a komentáre. Aj to je čaro folku?
Áno. Myslím, že práve folkoví pesničkári túto možnosť komunikácie s publikom spomedzi všetkých žánrov využívajú najviac. Môžu si to dovoliť. Sú na pódiu väčšinou sami, takže nemusia mať strach z toho, že sa zvyšok kapely počas ich krasorečenia unudí. To hovorené slovo jednoznačne oživuje a príjemne odľahčuje dramaturgiu recitálu. Ľudia majú radi príbehy. Ak má pieseň takýto živý kontext je to veľké plus.

Ako by sa dal pomenovať mestský folk v širších dimenziách?
Miloš Janoušek v knihe Folk na Slovensku o mestskom folku napísal aj niečo v takom zmysle, že vychádza z mestského prostredia a vytvára protiklad k folklóru, country folku a tramp folku. S tým by som sa vedel stotožniť a sám seba zaradiť práve do tejto kategórie. To ale neznamená, že by takýto pesničkári spomenuté žánre zaznávali. Jedná sa len o silne individuálny a odlišný prístup k tvorbe textu a hudby.

Vaše texty sú poetické, a môžu existovať aj bez hudobnej zložky .Vaša básnická tvorba nesmeruje k vydaniu básnickej zbierky?
Zatiaľ nad tým neuvažujem. Ale prečo nie. Bola by to však zrejme zbierka nie básnická, ale zbierka piesňových textov. Mám stále dosť takých, ktoré po formálnej stránke nespĺňajú prísne básnické kritéria. Za oveľa dôležitejšie teraz považujem vyprodukovať ďalšie CD. Od nahratia toho prvého už ubehli štyri roky a nazbieralo sa mi za ten čas dosť materiálu.

Ste rodený Bratislavčan. Teraz žijete s rodinou v Martine. Aké možnosti má folkový spevák v tomto regióne? Váš projekt cyklických folkových vystúpení na pôde SNLM v Martine, má už svoje publikum. Dalo by sa povedať, že je to akýmsi pokračovaním Martinského folkfóra z rokov 1984 až 88?
Skôr než sme odišli do Martina, som si stihol čo to v Bratislave odkoncertovať a preto aj vytvoriť osobné kontakty a priateľstvá s ľuďmi, ktorí sú všade tam, kde sa niečo zomelie. Takže osobne necítim, že by ma zmena bydliska nejako limitovala. Prevratné zmeny v spôsoboch komunikácie za posledné roky umožňujú veľmi pružne reagovať a udržiavať kontakty živé. Prakticky stierajú problém s tým, že ja som tu a iní tam. Práve jednou z možností, kde si môžu prísť na svoje tí folkuchtiví, je seríál koncertov generácie mladých slovenských pesničkárov, ktorý nesie názov Piatok s Piatkom. Počas štyroch večerov si získal stále viac a viac publika. Na zatiaľ poslednom, už bolo plno. V septembri po prázdninách pokračujeme ďalej a ja už teraz viem, že nastavená latka neklesne ani o piaď. Nemám problém s tým, ak to bude niekto považovať za pokračovanie spomínaného folkfóra. Môj zámer to ale nebol. Dozvedel som sa o ňom, až oveľa neskôr.

A na záver pozvánka. Leto je čas hudobných festivalov, zameraných na rôzne žánre. Kde by sa dala počuť dobrá folková hudba? Chodia naši folkeri vystupovať aj na zahraničné festivaly?
Pokiaľ viem, tak začiatkom júla by malo v Spišskej Novej Vsi vyvrcholiť už tradičné Strunobranie. Tanto festival má súťažný charakter a mali by sa tam predstaviť kapely a sólisti, ktorí do celoštátneho finále postúpili z regionálnych výberových kôl. Plus zaujímaví hostia, už stálice českej, alebo slovenskej folkovej scény. Ďalej je to Folkovanie s Černou horou v Liptovskom Hrádku, Kremnická bašta a koncom leta jeden z najväčších festivalov, Country Lodenica v Piešťanoch. V Banskej Štavnici sa v druhej polovici júla udeje nový festivalový projekt venovaný world music, etno hudbe a folku pod názvom World Music. A čo sa týka týka účasti našich hudobníkov v zahraničí, tak predovšetkým v Čechách. Tu majú podobné festivaly oveľa dlhšiu tradíciu a celkovo lepšie zázemie pre tento žáner. A nie je výnimkou, že si práve slovenskí interpreti nosia z Čiech všakovaké ocenenia.

Zdroj: Oľga Flimelová,časopis Beauty&Woman 9/2007

Prečítajte si tiež článok Peter Piatko: Folk na Slovensku

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Kategórie
Obrázok používateľa animus

že druhá polovica pozostáva z článku o slovenskom folku. autorka čerpala info z knihy Folk na slovensku. tá ju zrejme zaujala natoľko, že sa rozhodla o tom čosi napísať. ak by sa niekto pozastavoval nad poslednou otázkou, tak rozhovor sme robili ešte pred prázdninami. vyšlo to teda so značným oneskorením.

Obrázok používateľa 7110156064

určite sa o Teba počas toho rozhovoru starala armáda masérok, vizážistiek, dietologičiek a psychologičiek!!! ..... ale vzbudil si vo mne súťaživosť, do roka musím byť v EVE, a to rovno na ZAKÁZANÝCH STRÁNKACH!!!

Obrázok používateľa animus

keďže sa vo mne snúbi intelekt okrem iného aj s krásou, nebol problém Jajo. chcem tým len povedať, že iba prenikavý intelekt ti v \"lajfstajli\" asi stačiť nebude. ale inak držím palce 8)

Obrázok používateľa 7110156064

no, niečo sa nastrelí, niečo naimplantuje, niečo naopak od-sukciuje ...



O autorovi

Obrázok používateľa Radiar

Moja webstránka
http://www.folk.sk

Skutočné meno

Môj profil

...sme letci, ktorí vypustili nádrž, aby mohli letieť vyššie

Najčítanejšie články za posledný mesiac

Najnovšie komentáre