Nachádzate sa tuPeter Janků: Folkové reportáže

Peter Janků: Folkové reportáže


milos 29 október 2008

http://folk.sk/sites/default/files/Janku.jpgKeď sme kedysi, ešte v deväťdesiatych rokoch, s Hankou Daubnerovou pripravovali pre Slovenskú televíziu dnes už legendárny cyklus Pesničkári slovenskí, so zvedavosťou sme sa prehrabávali magnetofónovými kazetami s nahrávkami pre nás často neznámych sóĺistov a skupín. Samozrejme, technická aj umelecká úroveň nahrávok bola rôznorodá, dosť často doslova hrozná, ale o to zaujímavejšie boli objavy. Pamätám si na večer, keď sa mi dostala do rúk kazeta s menom Peter Janků a zazneli z nej prvé pesničky – okamžite mi bolo jasné, že máme do činenia s hotovým pesničkárom, ktorý síce ešte nemá také meno (aspoň nie na Slovensku,  i keď v Čechách už mal za sebou nejaké tie úspešné vystúpenia), ale už má jasný názor a vlastný štýl.

A keď som ho o nejaký čas videl aj na živo, mohol som s pokojným svedomím napísať, že „hneď od začiatku zaujal vyzretou pesničkárskou tvorbou, ale aj svojím suverénnym vystupovaním a zdravým sebavedomím...“ , čo u nás, na Slovensku, kde väčšina pesničkárov lezie na pódium skôr s plachým výrazom v tvári a s trémou v žalúdku, nie je až tak bežná záležitosť.

CD Folkové reportáže je Petrov tretí album, resp. – ak počítame do diskografie aj dve „live“ nahrávky v Divadle a.ha. – dokonca už piaty (!). Je asi najpriamočiarejší, pesničky akoby potvrdzovali názor kanadského pesničkára Garneta Rogersa, že „folk je žurnalistika“. V prípade Petra Janků ako profesionálneho novinára to nie je zas až tak mimoriadne – len jedno médium zamenil za druhé a aktuálne témy tentoraz spracoval s príslušnou dávkou nadhľadu a umeleckej licencie. Ak niekto pochybuje o roli folkového pesničkára v dnešnej spoločnosti, Peter Janků je jedným z dôkazov toho, že folkerovi ako pohotovému glosátorovi udalostí ešte neodzvonilo. Ba dokonca dnes je možno jeho úloha opäť viac ako aktuálna.
Album symbolicky (a možno aj programovo) otvára pieseň Počuj folkér, venovaná Karlovi Krylovi. Cez fiktívny list klasikovi nášho žánru popisuje pesničkárske krédo (a teda aj svoje vlastné), cez Vysockého a Okudžavu sa konfrontuje s otázkou, čo ešte je a čo už asi nie je folk; čo to vlastne znamená byť pesničkárom ako prejav životného postoja a filozofie.

Väčšina z 22 pesničiek sa venuje aktuálnym témam (no,  je to hrozné slovné spojenie, klišé, ale priliehavejšie som nenašiel :-) ). Už to samozrejme nie sú problémy bipolárneho sveta ako kedysi (akože „my sme tu a vy zas na druhej strane barikády“), ale témy a marazmus, v ktorom sa dnes pohybujeme všetci. Politika a politici (alebo skôr malé figúrky, ktoré sa hrajú na veľkú politiku), rómske putovanie národov, nacionálny „skínizmus“ a popíjanie ako súčasť národného folklóru, mafiáni v mercedesoch a stretnutia s hlavohruďami, premiér v maskáčoch a kraj, zvaný SlovaKIA... Všetko spracované s nadhľadom, satira sa obmieňa so sarkastickým komentárom, jedna hitová melódia strieda druhú. Autor sám tieto pesničky trochu zhadzovačne nazýva „čas tušky“, ale nemyslím si, že väčšinu z nich by nemohol spievať ešte o pár rokov.

Lebo Peter Janků má naozaj dar napísať melodickú pesničku, takú, čo sa dá celkom prirodzene spievať len so sprievodom gitary. V takejto podobe ho asi pozná z koncertov väčšina z nás a pri počúvaní týchto pesničiek som si občas predstavoval, ako by asi zneli v bohatšom aranžmáne. O to príjemnejšie som bol prekvapený, keď sa na cédečku objavili vo viacerých skladbách aj ďalšie nástroje a vokály. Bicie nahral Julián Ratica (napr. PHB, Kofein), vokály naspieval P. Janků a jeho manželka Olinka, na dôvažok Peter nahral aj ďalšie gitary (dokonca aj elektrické!) a klávesy. Všetko vo veľmi striedmej podobe, „kapelové“ aranžmány a ďalšie pridané nástroje a spevy slúžili skôr na podfarbenie a dotvorenie skladby, než ako jej základný prvok. Napriek tomu – alebo možno práve preto - som v duchu zložil klobúk pred takýmto muzikantstvom. A že sú témy, ku ktorým ani taký sarkastik ako Peter Janků nedokáže pristupovať s humorom, o tom ma presvedčila trojica mimoriadne silných piesní z druhej polovice albumu: OS sen, Hútal som a Povedz len tri slová alebo záverečná  Veľkonočná.
   
1. Počuj folkér, 2. Superstáre, 3. Inak to nejde, 4. Maskáče, 5. Bol som v lese na maliny, 6. Akosi sa pomiešali kolesá, 7. Kto nepije s nami, pije proti nám, 8. Absťák, 9. Hrdina, 10. Mercédes, Slova – Kia, 12. Výlet do Fínska, 13. Kultúrna Božena, 14. Zákony, 15. OS sen, 16. Hútal som, 17. Povedz len tri slová,, 18. Mená za mená, 19. Hyeny, 20. Balada slovenská, 21. Raz tak v Auparku, 22. Veľkonočná.

Miloš Janoušek

Súvisiace albumy v Katalógu: 

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu



Najnovšie komentáre