Nachádzate sa tuPepe Kefo Šrank v Čajovni za siedmimi horami

Pepe Kefo Šrank v Čajovni za siedmimi horami

petiar 27 apríl 2009

Priznám sa úprimne že keď som k nám do Čajovne za siedmimi horami v Liptovskom Hrádku pozýval Kefa nielen aby viedol živú textáreň ale aby po nej aj odohral svoj vlastný koncert, mal som isté obavy. Z textárne nie - i keď som sa nikdy predtým žiadnej nezúčastnil počul som o nich dosť na to aby som sa vyslovene tešil. Čo ale ten koncert? Zvládne človek, ktorý o sebe tvrdí že je viac textár a riekankár ako pesničkár ten poldruhahodinový časový priestor? V pohode. S ľahkosťou a zároveň veľmi suverénne.

Textáreň sme začali okolo štvrtej a aj keď účasť nebola práve taká ako (asi) býva na festivaloch, rozprávali sme sa o a cvičili v textovaní a rýmovaní takmer dve hodiny. Drvivú väčšinu textárne sme sa točili okolo rýmov. Kefo nám prezradil ako sa to vlastne má s definíciou rýmu a hneď sme si ju vyskúšali na niekoľkých príkladoch. Funguje. Potom sme sa mierne obtreli o asonancie a absolútne rýmy, pri ktorých sme si tiež pospomínali na skvosty zo súťaže o naj absolútny rým a naj zhodu na Kefovej Textárni. No a ako praktické cvičenie sme vytvorili niekoľko variácií na text Žbirkovej pesničky Najkrajšia si... Textáreň chceme v našej čajovni určite zopakovať, bolo to skvelé.

Niečo po siedmej hodine dostal Kefo príležitosť ukázať či dokáže teoretické vedomosti, predvdené v textárni aj prakticky zúročiť pri písaní pesničiek a básničiek. Ako som už v úvode naznačil - Kefo sám o sebe prezradil že sa cíti byť viac textárom a riekankárom ako pesničkárom. Tomu zodpovedala aj jednoduchá hra na gitaru a neobjavné melodické linky v piesňach. Textovo to však pekne doháňa a kompenzuje, takže si po prvých pár pesničkách už uvedené nedostatky ani nevšimnete, pretože sa sústredíte na to, čo Kefo vie a keďže základným znakom jeho textov je hravosť a nápaditosť, nie je to vôbec problém. Dokonca sa pritom dobre zasmejete a skele oddýchnete. Ako spevák Kefo tiež neohúri ale robila to zaňho Scarlet Piovarčiová, ktorú si na dve pesničky pozval čoby hosťa. Skromnosť svojho pesničkového repertoáru kompenzoval záplavou básničiek a tak nemal žiaden problém príjemne vyplniť ponúknutý priestor. Práve naopak - reakcie publika po jeho vystúpení ho posadili naspäť pred mikrofón aby si príjemné chvíle ešte o jednu-dve pesničky a básničky predĺžili.