Nachádzate sa tuMomentálne žijem svoj sen - José González exkluzívne pre Folk.sk

Momentálne žijem svoj sen - José González exkluzívne pre Folk.sk


Radiar 15 júl 2010

Jose GonzalezStretnúť sa osobne s hudobnou hviezdou svetového mena na Slovensku nie je bežné. Ako zástupca redakcie Folk.sk  som preto privítal fakt, že sa v programe festivalu Pohoda 2010 objavilo aj meno José González. Akreditácia na tento festival mi umožnila osobne sa s nim stretnúť a urobiť stručný rozhovor. Už počas vzájomného predstavenia mi bolo jasné, že mám dočinenia s pokojným a pohodovým človekom. Jeho správanie sa počas nášho rozhovoru úplne korešpondovalo s mojou predstavou, ktorú som si vytvoril na základe počúvania jeho hudby. José nie je typickou mediálnou hviezdou, pôsobí skôr introvertnejším dojmom a máte pri ňom pocit, že tento človek by kľudne mohol byť vašim kamarátom. 

Zdravím ťa José a vitaj na Slovensku. Si tu prvýkrát?

Nie, bol som tu asi pred desiatimi rokmi. Vtedy som hral v kapele na elektrickej gitare, ale bolo to iba malé vystúpenie, nič vážne.

Nemal si sa na Pohode objaviť aj so skupinou Zero 7?

Myslím, že pred dvoma, alebo troma rokmi tu mali tiež hrať, ale ja som v tom čase mal svoje vlastné turné, takže som tu vtedy nebol.

Doteraz si nahral dva albumy Veneer a In our nature. Od vydania toho druhého už uplynuli 3 roky. Nechystáš niečo nové?

Píšem si nápady, ale ja som v tomto smere dosť pomalý. Navyše, minulý rok som nahrával album s mojou kapelou Junip. Mal by vyjsť v septembri a s tým úzko súvisia aj moje plány na budúci rok.

Takže teraz budeš hrávať hlavne s kapelou?

Áno, určite áno. S kapelou sa na jeseň chystáme na turné a to pravdepodobne bude pokračovať aj na budúcu jar.

Koľko ľudí s tebou hrá v Junipe?

Počas nahrávania sme boli traja, no na živé hranie už pôjdeme piati – sú tam bicie(Elias Araya), organ a Moog (Tobias Winterkorn), ja spievam a hrám na gitare a sú tam ešte kongá a bassgitara .

Tvoja hudobná kariéra nabrala zakrátko po nástupe veľmi rýchle obrátky. Si ešte stále tak hudobne zaneprázdnený ako povedzme pred troma – štyroma rokmi?

Budem dosť vyťažený s kapelou, to určite áno. Čo sa však týka môjho pesničkárskeho hrania,v poslednom čase som bol skôr doma a bral som to „easy“. Je to dosť aj o tom, čo by som ja sám chcel robiť. Vo svete som získal množstvo fanúšikov, mnoho som cestoval a potreboval som si po turné aj trochu oddýchnuť.

Rozmýšľaš ešte o svojej vedeckej karére?

Už ani veľmi nie. Odložil som to nabok a myslím, že je to už za mnou. Stále ma však zaujíma čo nové sa deje vo vede, obzvlášť v biológii a chémii.

Aké sú tvoje sny ako hudobníka a ako bežného človeka?

V tomto bode života som šťastný keď môžem nahrávať svoju hudbu, keď môžem hrať nie príliš často, keď môžem vďaka hudbe spoznávať nové zaujímavé miesta, keď môžem rozvíjať svoje muzikantstvo. Myslím si, že teraz mám pokojný a zaujímavý život, s ktorým som spokojný. Môžem si vybrať čo chcem robiť, nie som pod tlakom vydavateľstva ani rôznych ľudí. Skrátka, momentálne si žijem svoj sen a páči sa mi to.

O čom sú tvoje nové piesne?

Zatiaľ som nenapísal žiaden text, takže je ešte ťažké povedať o čom tie piesne budú. Čo sa týka piesni Junipu, niektoré sú „progy“ (progresívne), iné skôr psychedelické.

Takže môžme očakávať viac energie a trochu menej intimity, než na tvojich dvoch doposiaľ vydaných albumoch?

Čo sa týka hrania s kapelou, tak určite áno. Naša nová produkcia je hlučnejšia, je trochu menej o gitare a mojom hraní na nej a na druhej strane trochu viac o celej kapele.

Čo si myslíš o piesni ako nástroji komunikácie?

Myslím si, že je to veľmi silný spôsob čítania v ľuďoch a to z jednej aj druhej strany (pódium a hľadisko). Hudba vždy bola nástrojom na to, aby ste dostali ľudí do určitej nálady, v ktorej toho veľa pocítia a samozrejme, ak je dobrý text, dokáže byť pieseň veľmi účinným komunikačným prostriedkom. Veľmi dobrým príkladom sú napríklad piesne Boba Dylana či kapely Rage Against the Machine. Čo sa týka mňa a mojej tvorby, snažím sa v prvom rade robiť dobrú hudbu, v ktorej nie je až tak veľa posolstiev.

Aké koncerty máš radšej, festivalové hrania, alebo skôr hudobné kluby?

Menšie kluby sú jednoduchšie a menej náročné. Avšak ani festivalové hrania nie sú zlé. Veľké pódia poskytujú úplne iný druh zážitku a musím povedať, že ich mám tiež rád. Ak sú ľudia spokojní s tým, že to nebude obrovská show a ak sa nájde dostatok ľudí, ktorí si počkajú na moje hranie a ak sa im moja hudba aj páči, je to OK. Potrebujem, aby bol dav so mnou. Nie je jednoduché dokázať to, ale keď to začne fungovať, je to pre mňa zábava a veľmi si to užívam.

Chcel by si niečo odkázať čitateľom Folk.sk?

Želám vám všetkým veľa šťastia s vašou obľúbenou hudbou   ....a samozrejme mier na zemi :-)

 

Radiar a Jose GonzalezKeď som ho potom pred začiatkom koncertu zbadal samého na veľkom Tesco pódiu, trochu som mal obavu z toho, ako ho prijme publikum po práve skončenom koncerte Scissors Sisters. Predsa len je to hudba úplne iného rangu. Po bombastickej tanečnej show odohrať pesničkársky recitál, to chce viac než len odvahu a schopnosti. Na moje počudovanie a samozrejme aj na moju veľkú radosť sa už počas prvých dvoch-troch piesní nahromadilo pred pódiom tak veľa poslucháčov, že človek mal problém predrať sa dopredu pri pokuse o dobrú fotografiu. Josého charizma a hlavne hypnotické piesne tak typické jeho svojským groovom dokázali, že nielen on je výborný hudobník, ale ukázali, že aj návštevníci Pohody sú otvorení počúvať rôzne žánre a sú pripravení dať im šancu. Bol som prekvapený, koľko ľudí v dave si spolu s ním pospevovalo piesne z jeho dvoch albumov. Muzikanti v publiku sa tiež nezapreli. Svoje pohľady upierali na hmatník Josého gitary  a pokúšali sa vylúštiť, ako je možné zahrať pomocou dvoch rúk a jednej gitary také plné a rytmicky pestré riffy.  

Každý z návštevníkov Pohody si zrejme našiel svoj osobný vrchol festivalu, tie moje boli hneď dva a to vystúpenie José Gonzáleza a môj rozhovor s ním.

Rozprával sa a spískal

Radiar

...prečítajte si aj ďalší rozhovor José González: V skladaní pesničiek som dosť pomalý (Zdroj: kultura.pravda.sk - 10.7.2010)

..a pozrite sa aj na videointerview José González: Chcem,aby nahrávky zneli ako naživo. (Zdroj: www.tyzden.sk - 13.7.2010)

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Obrázok používateľa Števo Šanta

No pekne, Bratiar :)

Obrázok používateľa Radiar

Čo by som ja pre vás (...a pre seba)  neurobil?  :-)

Obrázok používateľa petiar

Dobrého kamaráta si si našiel, bratku! :-)

Obrázok používateľa dvaktvar

video je perfekt (kvalita obrazu, zvuku aj stabilita)... viem, ze na festakoch ludkovia vacsinou zozeru vsetko, co im ponuknes, preto ich pocet pod podiom nema obzvlast velku hodnotu vypovede, vlastne nehovori o nicom... ale tento gonzales je fakt frajer... tak prajem vela uspechov aj do dalsej prace :-)



Súvisiace video

O autorovi

Obrázok používateľa Radiar

Moja webstránka
http://www.folk.sk

Skutočné meno

Môj profil

...sme letci, ktorí vypustili nádrž, aby mohli letieť vyššie

Najnovšie komentáre