Čaj o desiatej v UPC (5. 5. 2003)

Úpecečkársky Čaj o desiatej kedysi skutočne býval čajom - folkové koncertíky (určené vzhľadom k nočnej hodine najmä internátnemu publiku) sa však z kaviarne Libresso v UPC presťahovali o dve poschodia nižšie do Malej sály. Tento pondelok sa na nejakú hodinku do Malej sály presťahovali aj Ján Lacko a Zuzana Zamporyová. Suma sumarum: 5. 5. 2003
Pravdupovediac, pesničky Jána Lacka skôr poslúžia uchu chodbových poslucháčov na intrákoch, prípadne úzkemu kruhu človiečikov okolo ohňa (i keď s trampmi a prírodou veľa spoločného nemali). Najomieľanejšia téma láska znie nepateticky a neošúchane len málokedy, najmä na „serióznych“ koncertoch, kam prídu úplne neznámi ľudia, ktorí toho-ktorého interpreta nikdy nepočuli a chcú si o jeho songoch utvoriť (pozitívny) obraz. A moja trpezlivosť prešla skúškou ohňom - nielen čo sa týka Jánových textov, ale i spevu. Ešteže si so sebou doviedol vlastných fanúšikov, a tak o potlesk núdza nebola.

Myslím, že viac pozornosti si zaslúžila Zuzana Zamporyová (mimochodom, členka topoľčianskej kapely s priam punkovým názvom ZasaTuFasa). Otvárala vystúpenie ako prvá a pokojne ho mohla ako prvá a jediná ukončiť. Prišla som trochu neskôr, ale jej výrazný hlas ma vítal už z diaľky. Zuzka vyzerá ako človek, ktorý vie, čo chce, a to prenáša aj na svoje pesničky. Ale osobné charakteristiky nechám na osobné stretnutia. Priznám, že zachytiť slová piesní bolo pre mňa ťažké z niekoľkých dôvodov, tým najhlavnejším je to, že Zuzka sa do gitary pustila tak „úderne“, až to vysoko prevýšilo silu jej hlasu (i keď silného hlasu). Chvíľami som sa skutočne obávala, či to struny vydržia. Vydržali. Asi si už zvykli. :-) Pri tých jemnejších prevedeniach som zaregistrovala celkom príjemné a počúvateľné textíky. Zuzkin spev osciloval medzi dvoma pólmi - medzi sebavedomým spevom „nahnevanej mladej ženy“ (séria jej protestsongov - ako to nazvala ona sama) a pokojnejším hlasom roznežnenej dievčinky spievajúcej o láske. Ani tu však temperament úplne nepustil a možno aj pre jej živelný prejav ten druhý typ pesničiek nevyznel ani trochu sentimentálne.

Takže asi takto nejako som to v pondelok večer videla ja – a teším sa na ďalšie obete v bratislavskom UPC. :-)

kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu