“Folk je moderný” – 2. časť rozhovoru s Edom Mrázom

Tak tu je pokračovanie rozhovoru s Edom Mrázom. Reč sa zvrtla na festival Ozveny ciest a hudobnú spoločnosť GRAN.
Dopadli Ozveny ciest približne tak, ako si si predstavoval?
Zo začiatku sme robili intuitívne, ale nič sme nechceli nechať na náhodu. Aj keď to niekedy tak nevyzeralo, usilovali sme sa o akúsi čistotu festivalu. Prvá bola myšlienka, že každý festival musí mať dušu, nestačí, že sa tam pozvú kapely alebo že je dobré ozvučenie. Skrátka, musí to mať dušu - keď tam ľudia prídu a ani nevedia prečo, ale cítia sa tam dobre, a tá muzika by v tomto smere možno mala byť druhoradá. To, čo sme si dali za úlohu v tom-ktorom ročníku, dopadlo približne tak, ako sme očakávali. Prvé ročníky bývali bez alkoholu. Potom, keď pribudli nejaké stánky, tak sme si strážili, aby boli niekde mimo. Ak nás niečo prekvapilo, tak len detaily, napr. raz som prišiel na zvukové skúšky a tam ticho. Išlo vraj nejaké vysoké auto a roztrhlo elektrické vedenie, tak celý amfík bol bez elektriky, ale za 2 hodiny to dali do poriadku. To sú však veci, ktoré sme my nemohli ovplyvniť. Až ku koncu sa nám vymykali niektoré veci z rúk, ale o tom nechcem hovoriť.

Práve som sa chcela opýtať, prečo Ozveny zanikli?
Je tam veľa vecí - tlačili nás roky, bolo to predsa 17 ročníkov. Uvedomovali sme si jednu vec: každý rok sme chceli mať niečo nové a ku koncu nám žiadne novoty nenapadali. Okrem toho - na Slovensku sa objavilo veľa festivalov a popri nich sme nemohli existovať, lebo mnohé z nich fungujú po inej stránke a „kazia“ kapely peniazmi či nakrátko pokosenými zelenými trávnikmi... A to je len pár z mnohých dôvodov, prečo Ozveny zanikli.

Niektorí považujú za pokračovanie Ozvien ciest Vandermúzu...
Zabávali sme sa na tom, pred časom sme mali stretnutie na chalupe, bol tam aj Šaman, tak sme si z toho trochu robili prču. Ja to nepokladám za pokračovanie, lebo to by mohlo Šamana a ostatných organizátorov urážať. Veď oni si chcú určite robiť po svojom. Šaman však priznal, že on je hrdý, že sa to hovorí. Ja to tak neberiem, ak to tak berú druhí - môže byť, ak to tak berie Šaman - môže byť, každý má svoj názor. Samozrejme, to v určitom zmysle zaväzuje, lebo ľudia porovnávajú, kde bolo čo lepšie. Vandermúzu nepovažujem za akciu, ktorá prišla na prázdne miesto, pretože skončili Ozveny. Beriem ju ako akciu, ktorá by mohla prebiehať súčasne s Ozvenami ciest a boli by originálni a v mnohých veciach by boli iní.

Kto v tých začiatkoch na Ozvenách hral?
V začiatkoch to bolo dobré v tom, že nešlo o peniaze, dokonca keď prišli známe kapely z Čiech, prišli za rovnaký peniaz ako slovenské. Hrali tam napr. kapely, ktoré sú v GRANe, voľakedy tam hral aj Mikušek s Podkovou, Ozvěna z Brna, Pytláci, Auris, Honza Švec. Boli tam ľudia, ktorí už „na scéne“ čosi znamenali, aj takí, o ktorých sme si mysleli, že raz niečo budú znamenať. Kid, ktorý hral na jednom z prvých ročníkov, navrhol, že treba ísť na festivaly do Čiech. Vláčil nás po zákulisiach a naverbovali sme celý autobus dobrých muzikantov ako Žalman, Hop-trop, ktorí boli ochotní na Ozveny prísť. Ale na ďalší rok sme nemali peniaze, aby sme im zaplatili cestu a oni si tiež žiadne nenašli, hoci... mohli si ich nájsť.

Spolu s Rolničkami, Mincami vo fontáne, Ozvenou, Jasoňom a niekoľkými inými kapelami ste členmi hudobnej spoločnosti GRAN. Čo to vlastne je, aké to má pozitíva, prípadne negatíva?
Už keď sme zrealizovali myšlienku dostať sa na pódiá a začali sme sa na nich pohybovať bez strachu, povedali sme si, že si vytvoríme združenie, ktoré by malo určitý sebestačný „servis“ na fungovanie. Mala by to byť aj nejaká agentúrna činnosť, mali by sme si vytvoriť štúdio - nahrávať sami pre seba a nebyť na nikom závislí. To zoficiálňovanie začal Modok z trampského združenia Severka. Ja som povedal, že vytvoríme „chlieviky“: oni robili časopis Severka, oni budú vydavateľstvo tlače, my budeme vydavateľstvo hudobné. Ešte sme chceli vytvoriť tretí chlievik, a to mali byť naši čitatelia a poslucháči, to malo pre nás byť akousi spätnou reakciou, aby sme vedeli, ako to robíme - odozva naspäť. Ale ten tretí chlievik sa nám nepodarilo vytvoriť, hoci oficiálne to fungovalo. Tak teraz existujeme nezávisle na sebe - tlač aj GRAN. Ale nerozbehli sme sa na takej komerčnej báze, ako by sa zdalo, hoci mnohí nám to vyčítajú.

Hudobné nosiče nahrávate v štúdiu zvanom Ďatľovňa, prezradíš o ňom viac?
Pred niekoľkými rokmi som si kúpil chalupu - je to taká indiánska rezervácia v malom. Chcel som, aby tam každý, kto je môjmu srdcu blízky a milý, mohol prísť. Potom sme sa tam stretávali a hrávali, tak som si povedal, že keď sa už stretávame, mohli by sme si sem-tam aj niečo nahrať. Už som to mal premyslené, vedel som, kde bude ten priestor, len som potreboval magorov, ktorí budú som mnou makať. Nemal som na to peniaze a oni sa zmagoriť dali. Ale aj egyptské pyramídy sa údajne stavali tak, že to nerobili otroci, ale bola to vec celého národa a robilo sa spoločne zadarmo. Takže toto je niečo podobné.:-) Roboty bolo veľa, zhruba sme to urobili, potom kapely trochu stratili zápal, aj cestovné sa zvyšovalo, čo bránilo tomu, aby chodili častejšie. Predsa len prichádzali tam ľudia od východu až po Bratislavu. Ja som sa vždy vytešoval, že mám taký záber na celé Slovensko. Už ku koncu som to dokončieval ja so ženou a s pár kamarátmi. Nakoniec som musel zafinancovať aj nejaké technické záležitosti, čiže ožobračil som na čas rodinu.

Na FOLK.SK sa diskutovalo o tom, čo to vlastne folk je, ale nedopracovali sme sa uspokojivému výsledku. Vedel by si nám s tým trochu pomôcť?
Každý muzikant by začal vetou: nemám rád škatuľky. Nemá zmysel definovať. To je to, čo ľudia chcú hrať, čo cítia, je to v každej muzike. V 60. rokoch to boli trampské piesne - znelo to ako country alebo folk, ale bola to trampská pesnička. Potom prišli 70. roky - všetko bolo odrazu country, trampská pieseň sa nespomínala. Dnes sa zase kapela, ktorá nie je vyložene country, zaraďuje do folku. Folk je moderný. Ale folk ako taký si netrúfam definovať.

Ďakujem za rozhovor

Kačica

Prvú časť rozhovoru nájdete tu.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu