Zuzana Mojžišová a jej družina chystajú nové CD

V roku 2000 sa na Slovensku zrodilo čosi nové. V Banskej Bystrici sa ukul hudobný štýl, ktorý si v priebehu niekoľkých mesiacov získal veľké množstvo fanúšikov. Na svedomí to mala Zuzana Mojžišová, ktorá spojila ľudovú hudbu s populárnou a spolu s ďalšími chlapcami ju hrali tak, ako ju oni cítili. Na to, aby bola folklórna hudba viac atraktívna i pre mladú generáciu, spojili klasické ľudové nástroje gajdy, husle, píštaly, violu a dokonca aj fujaru s rockovými nástrojmi a tým vytvorili ojedinelý zvuk, vynikajúco doplnený spevom Zuzany Mojžišovej. Keďže kapela vstúpila do svojej 4. sezóny a mne sa naskytla príležitosť cestovat do Bratislavy, nedalo mi nestretnúť sa so Zuzanou, nakoľko i ja patrím medzi ich nadšených poslucháčov, a neoboznámiť Vás s niečím novým. Zuzana bola voči mne veľmi ústretová, a tak sme sa v jedno decembrové ráno stretli v budove SRo a porozprávali o novinkách.Začnime hádam tým, že pripomenieme a možno aj oboznámime čitateľov s kapelou Zuzana Mojžišová a jej družina .
My sme vznikli na prelome storočí v Banskej Bystrici a hráme folklór tak, ako ho my cítime, no hlavne si myslíme, že táto kombinácia ľudovej hudby s populárnou sa nám zdá byť zvukovo veľmi príťažlivá. Na žiadosť môjho otca sme nacvičili 5 piesní, ktoré sme prezentovali na jeho výstave a už vtedy sme sa stretli s veľkou odozvou a kedže som spolu s Rasťom Andrisom pracovala v SRo, rozhodli sme sa ich uviesť do éteru. Reakcia poslucháčov bola veľmi priaznivá a my sme sa rozhodli v tom pokračovať.

Kto bol pre Vás vzorom v tej dobe?
Počúvali sme českú kapelu Hradišťan a veľmi príťažlivá je aj hudba skupiny Čechomor.

Na svet ste priviedli prvé CD s názvom Jej družina, no pri vydávaní druhého sa podieľala trchu iná zostava, čo bolo cítiť aj v samotnej hudbe. Prečo došlo k rozdeleniu
Jej družiny?
Keď sa začal pripravovať materiál na nové CD, všimla som si, že v kapele sa vyskytujú isté rozdiely v ponímaní aranžmánov. Ja som chcela vystupovať introvertnejším štýlom, ale náš basgitarista Atila Béreš chcel začať vystupovať komerčnejšie, preto sa rozhodol odísť a zobral so sebou aj nášho bubeníka Borisa Brnu a teraz vystupujú so svojím vlastným projektom pod názvom Družina.

Na doterajších albumoch sa nachádzajú piesne z rôznych regiónov Slovenska, no mňa najviac zaujali piesne z rusínskeho folklórného prostredia, kedže sám pochádzam z tejto oblasti. Kde si sa naučila tak dobrej rusínskej intonácii?
Mám jednu veľmi dobrú priateľku, ktorá ma tak trochu zaúčala rozprávať v tomto jazyku.

Vráťme sa však k súčasnému zloženiu kapely. Kto v nej teraz pôsobí?

Je to trochu komplikované, ale základ tvorí 7 členov, z ktorých je 5 stálych. Ja spievam, Rasťo obsluhuje aerofonické nástroje, na husliach hrá Janko Kružliak, gitary má na starosti Miro Béreš a zbytok kapely obmieňame.

Dozvedel som sa, že pripravujete nové CD. Mohla by si mi ho bližšie opísať? Bude také priamočiare ako to prvé, ktoré poznáme v tej rockovejšej podobe, alebo skôr ako to druhé, ktoré si, myslím, bolo trochu pre tých náročnejších.

Máš dobré informácie, chystáme sa v tomto roku vydať nové CD. Termín však ešte nevieme. Chceme tomu nechať pokojný nehektický priebeh. A aké bude? Určite bude bližšie tomu druhému, pretože to druhé je bližšie nám, nášmu hudobnému vkusu a hlavne našim dušičkám.

Keď už sme pri tom, neplánujete natočiť nejaký videoklip alebo rozbehnúť nejakú osvetu, pretože u nás vás veľa ľudí nepozná.

Ak budeš vedieť o nejakých sponzoroch, ktorí nás majú tak radi, že sú ochotní nám zaplatiť klip, určite ho radi natočíme. Ale doba je ťažká na peniaze, nie sú ani u vydavateľov, ktorí by sa mali o klip snažiť. Na druhej strane, naša hudba patrí do menšinového žánru, takže neviem, kde by sa ten klip vysielal. Neexistujú také relácie, kde by sa dala takáto hudba uplacírovať. V klasických hitparádach by to asi nešlo.

Cestujete po mnohých festivaloch. Ako vás vnímajú starší ľudia, ktorí boli zvyknutí skôr na ten ortodoxný folklór?

Veľmi dobre, je im to blízke, aspoň tak oni hovoria.

Ako by si zhodnotila doterajšie pôsobenie kapely od jej vzniku?

Hodnotí sa ťažko. Vcelku si myslím, že robíme peknú hudbu, zároveň aj záslužnú prácu, pretože aj týmto spôsobom ľuďom stále pripomíname, že sme Slováci, že máme byť na čo hrdí, že ľudová pieseň je stále živá a že folklór môže vyzerať aj trochu ináč ako klasické súborové hnutia. Za 3 roky existencie vydať 2 CD je tiež celkom dobrá vec, takže sa nemôžeme na nič sťažovať. Muzikanti v kapele sa z hudby tešia a to teší i mňa .

Ja Ti veľmi pekne ďakujem a teším sa na ďalšie stretnutie.

rozprával sa Milan


Súvisiace články:

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu