Zahrada 2005

Prvý júlový víkend sa niesol v znamení mnohých zaujímavých festivalov u nás na Slovensku. Z mnohých spomeniem len jeden, srdcu trochu blízky, T.F. Pramene, ktorý sa konal v Sklených Tepliciach. Bohužiaľ, ale aj pre radosť našej kapely, sme sa Prameňov zúčastniť nemohli, nakoľko sme boli jedným zo 162 účastníkov najväčšieho festivalu v Čechách, Zahrada 2005.

Hranice Moravy sme prekročili v sobotu o 08.43 aby sme si uvedomili, že sme z Kremnice vyrazili trochu zavčasu. Ale istota je istota. Prefrčali sme na našej jasno červenej Lade cez Olomouc a okolo 10.20 sme sa hlásili na štábe Zahrady, v zákulisí amfiteátru. Po odbavení všetkých potrebných formalít sme s napätím počkali do príchodu basgitaristu Rada (s kompletnou rodinkou) a s radosťou sme sa išli natiahnuť do našej ubytovne v neďalekej Senici na Hané. Času bolo dosť, veď súťaž o Krtečka začínala až o 14.00.

Pod stánkom istej liehovarníckej spoločnosti bolo najlepšie a najistejšie, pretože nikto netušil, či znovu nezačne pršať (za hranicami nás postihla celkom veselá prietrž mračien). Hľadisko u Kapličky sa pomerne rýchlo zapĺňalo, až sme odhadli nejakú ľahkú tisícovku ľudí a vystúpenia mohli začať. Postupne sa v štvorpesničkových blokoch predstavilo prvé vrecúško súťažiacich, medzi ktorými sme boli aj my (Tajf). Atmosféra sa prelievala z pohody do extázy a späť a ľudia boli skutočné fantastickí. Presné zoznamy účastníkov nájdete na www.folkcountry.cz, to len aby som ušetril miesto na dojmy. Zo súťažiacich nás najviac zaujali Marien (kapelník Vít Troníček – ex Poupata) a Šantré z Prahy. Inak nás zaujal Kozel a pečené klobásky.

Večerný program bol o behaní. Z jednej scény od Kapličky k druhej u Radnice, kde súčasne prebiehali zaujímavé koncerty, z ktorých jednoznačne vyhrával (čo do počtu divákov) ten u Kapličky. Tu to na nás vybalili už pomerne známi Koňaboj, s ich folkflórom (ako sme si zjednodušene pomenovali úpravy folklórnych pesničiek do folku, folkrocku ...), navrátilec Roman Horký s novým Kamelotom, ktorí zahrali všetky známe Romanove pecky a zaklincoval nás Vlasta Redl s kapelou (pozostatky AG Fleku) v nálade, ktorú asi najlepšie vyjadril on sám výrokom: „Keby som bol trochu viac ožratý, povedal by som, že krásne spievate!“. Ja som si zavše odskočil na scénu k Radnici, kde som sa tešil predovšetkým na Pouta, ktoré som ešte po rozpade Poupat nevidel a v auguste mi budú hrať na Bašte. Dorazila ma však iná partia – kapela Bezefšeho z Prahy. Okamžite som spoznal svojho favorita na Krtečka. Na ubytovňu sme dorazili niečo pred jednou, aby sme sa zlikvidovaní utopili v tvrdom spánku.

V nedeľu sme hrali o 11.00 na Zámku recitál a tak sme vlastne spolu s Pupkáčmi (scéna na Radnici) a Šantré (Kaplička) otvárali druhý deň festivalu. Na Zámku sa pekne do prasknutia naplnila miestnosť, kde sme hrali a v spolupráci s pánom zvukárom sa nám podaril celkom pekný koncert, ktorý potom pokračoval ďalšími účastníkmi. To sme my už ale sledovali koncert našich kamarátov z Marien. Poobede sa zase začalo naše putovanie za dobrou hudbou a lietali sme medzi všetkými štyrmi scénami Zahrady. To sme už mali za sebou stretnutie s Pepom Šrankom od „nás“ od Žiaru nad Hronom, s Milanom Tesařom z Rádia Proglas a všetkými našimi známymi muzikantmi (Pouta, Marien). Tak sme si postupne vychutnali Pouta, Disneyband, Martinu Trchovú s Karolínou Skalníkovou a niekoľko kapiel v súťaži o Krtečka (Panelákoví fotři, Strašlivá podívaná, Karpatské horké, The Šútrs ...). To už sa ale pomaly blížil prvý amfíkový večer a tak sme sa rýchlo zbehli prezliecť a vybaviť na noc.
Večerný program odpálila Hrdza, tak ako to len Hrdza vie a okamžite sme vedeli, že to bude parádny večer, v ktorom pokračovali kapely Celtic Cross (minuloročný víťaz Krtečka), Irish Dew, legendárny Hop trop, brutálny Semtex, jemná Tereza Terčová a zachrípnutý Oskar Petr. Jablkoň a Fleret s Jarkou Šulákovou sme si bohužiaľ pre totálnu únavu a odrovnanosť museli nechať ujsť. Navyše sme vedeli, že nás čaká ďalší nabitý deň. Inak, v zákulisí bolo zase to dobré pivo v smiešnych cenách pre účastníkov, všelijaké zaujímavé debaty o smerovaní Zahrady a folkových žánrov. No proste jam rôznych druhov muzikantov, novinárov a príbuzných.

Deň tretí (to sme ešte nevedeli, že pre nás posledný) začal opäť ráno o 11.00. Tento krát sme dali prednosť rozpálenej scéne na Radnici, kde sme chceli počuť slovenské kapely Divozel a Karpatské horké a trochu sa opáliť. Napokon sme tieto pre nás trochu bolestivé tvrdé chvíle museli počúvať aj kapely Maňana a Nová tvář, ktoré to rozbalili s takmer dokonalým bigbeatom. Divozel nás prekvapil s výlučne českým repertoárom a v mysli nám zostalo podozrenie, že výlučne zámerným. Scénu sme opúšťali pred koncom vystúpenia kapely Karpatské horké, s dojmom, že vedia zahrať aj lepšie. Inak hanbu Slovensku nespravila ani jedna kapela a obe si získali priazeň publika.

Druhé amfíkové odpoludnie odštartovali legendárni Poutníci a všetci, čo sme tam boli sme si mohli s nimi zaspievať napr. Telegraf Road, čo Hotel Hilary. Starí páni posilnení mladou krvou ukázali, ako sa má hrať newgrass. Slovenská Lekra je na Zahrade pomerne hranou kapelou a dali to najavo suverénnym vystúpením spolu s hosťom – hobojistkou Ajkou (inak nám dobre známou basgitaristkou skupiny Solares). Aj s Lekrou sme si mohli zanôtiť niektoré známejšie ľudovečky. Potom sme si spolu s nim vypočuli ďalších vystupujúcich zo zákulisia od piva, kde celkom pekne znela Devítka s Jindřiškou. Zuzku Mojžišovú sme si však obzreli pekne z hľadiska a opäť sa spievalo. Následne prebehol už tradičný rituál odchodu na ubytovňu, prezliekanie a vybavovanie sa na nočné muzicírovanie. Večerom potom znel trampský Lístek, ďalšia legenda Nezmaři, uletené Sestry Steinovy, parádny Cop a zo zákulisia počúvaný Pepa Streichl. Najväčšou peckou večera však určite boli Inkululeko Yabatscha zo Zimbabwe, ktorých africké spevy a najmä tance totálne odrovnali publikum a bratstvo, láska a porozumenie medzi dvoma tak odlišnými kultúrami a farbami sa dali krájať aj tupým nožom. Následný Jarret a Jamison Young z Austrálie to nemali jednoduché a aj my sme si išli po Afričanoch radšej oddýchnuť do zákulisia. Happy to Meet sme si však vychutnali naplno, aby sme noc ukončili niekde v polovici koncertu ostravských Buty, ktorí sa dostavili v akustickej zostave (na moje prekvapenie s jazzmenom Michalom Žáčkom) a zahrali viacero svojich hitov – František, Čúrky ...

Do štvrtého dňa sme sa zobúdzali nedobrovoľne trochu priskoro, keď nás o 04.00 vykopali z postelí „ohľaduplní“ muzikanti z Divozelu a ich český kamaráti. Samozrejme nočné jamovania a posedenia patria k takýmto akciám, len je treba rozlišovať miesta, ktoré sú na takéto (musím napriek nevyspatosti uznať pekné) melódie súce. Tak trochu nasrdení a unavení sme sa rozhodli, že čakať na ďalšie koncerty až do 11.00 by bolo dosť nepohodlné a tak sme sa pomerne rýchlo pobalili a vyrazili smer Slovensko. Ušli nám tak kapely a speváčky, ktoré sme aj chceli vidieť (Acoustic Impact, Ginevra, Pacifik, Pavlína Jíšová a Žofka Kabelková), zato sme však už o 11.00 ležali vo svojich posteliach a jedli, po všetkých tých výborných grilovaných špecialitách, ľahké domáce jedlá.

Zahrada 2005 bola skvostná! Viac ako 26 000 návštevníkov počulo maximálnu hudobnú všehochuť , od akustického folku a tramskej hudby, cez bluegrass, ethno hudbu, keltské melódie, až po folkrock, bigbeat, flamenco a africký folklór. Organizátori sa skvelo postarali o účastníkov, ako aj návštevníkov, počasie bolo úžasné (až na posledný večer, ktorý sme už nezažili) a celkové naše pocity, aj napriek tomu, že toho malého záškodníka sme nevyhrali, sú ešte aj teraz fantastické. A pardon! Ešte som vám nenapísal, kto to vlastne tých Krtkov získal. No samozrejme od začiatku moji favoriti Bezefšeho a Marien, potom ešte Strašlivá podívaná, ktorá mňa veľmi neoslovila a výborné trio Šantré. Pesničkárskeho Krtečka si odniesla nevinná Tereza Terčová.
Kto na Zahrade nebol, nech si teda užije aspoň tú svoju záhradku a určite bude rovnako unavený ako my. Len bez tých nádherných zážitkov a pocitov. Dúfam, že o rok sa v Náměšti na Hané stretneme všetci.

Maroš Vojtko

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu