World & Etno Fest 2006

Všetkým ľuďom bez hudobných predsudkov a všetkým tým čo majú doširoka otvorené srdcia venoval Jazz&Blues Club v leviciach v poradí už šiesty ročník festivalu mnohožánrovej hudby World & Etno fest. Konal sa v dňoch 30.6. až 1.7.2006 v areáli Levického zámku . Za posledné roky sa tento festival tešil veľkej popularite. A nielen to.V roku 2005 sa stal súčasťou nadnárodného projektu s názvom „ THE THREE SUNS FESTIVAL“ spolu s festivalom „Zahrada“ v Náměšti na Hané v Českej republike a festivalom „ Ethnosfera“ v Skiernieviciach v Poľsku .Úvod tohtoročného World&Etno festivalu patril cimbalovej muzike Šumica . Jej história siaha do devadesiatych rokov minulého tisícročia. V ich podaní znela ľudová hudba z Valšska, Hanácka , ale potešili aj interpretáciou slovenskej ľudovej hudby.Pri vínečku? Prečo nie.
Po nich nasledovalo folk - rockové / i keď sa týmto nálepkám bránia/ zokupenie Exfónia, ktoré sa snáď po opakovaných personálnych obmenách ustálilo do konečnej podoby, kde okrem stabilných členov pribudla flautistka Sylvia Michalidesová a bubeník Oldo Petráš. Exfónia predstavila zhudobnenú poéziu z pera J. Urbana , M. Bančeja , alebo A. Henriho a iných.
Luciu Šoralovú snáď netreba zvlášť predstavovať. Známa z muzikálových úloh v Čechách i na Slovensku, ale aj zo spolupráce s Jarom Filipom i u nás menej známym Arashom. Zaujala nielem svojím spevom , španielčinou ale i tancom . Mne osobne snáď chýbali songy z prvého albumu „Zblízka“ a asi najviac som pookrial pri Čerešniach od Jara Filipa , mimochodom s veľmi pekným doprovodom klávesistu Petra Preložníka .
Veľmi originálne oživenie festivalu priniesla skupina Mango Molas a ich afro- kubánske rytmy. Dobrý spev a výborné perkusie v podaní Eddy Portella i hráčske kvality ostatných členov , ale hlavne výborná nálada na pódiu v podaní Mango Molasu boli veľmi príjemným zážitkom a osviežením.
Nekompromisný rock / i keď na moment som zapochyboval/ predviedla česká legenda , skupina Abraxas na čele so Slávkom Jandom a spevákom, hlavným bavičom Miroslavom Imrichom. Pravdu povediac hudobne sa v niektorých momentoch jednalo skôr o skrumáž rôznych neidentifikovateľných tónov /pardón páni/, ale koniec koncov i ja som si na ten moment odskočil pod pódium , aby som si spoločne s Abraxasom zahulákal na „Nekonečný Boogie“, alebo „ King Konga “ . A myslím ,že nás bolo viac čo sme sa vrátili do predpubertálnych čias.
Bodku za večerom dala skvelá poľská jazz- rocková formácia Turnioki . Určite by sa potešil i Van Halen stojaci pod pódiom / ktorí tam pod pódiom stáli so mnou určite vedia o čom píšem/. Bohužial nepotešili sa levický policajti a koncert pre rušenie nočného kľudu o 24,00 pod vyhrážkou násilného „ prerezania “ elektrických drôtov nenásilne ukončili. Aj takáto bodka je bodka a myslím že jasne hovorí o tolerancii , ktorá tu panuje...
Tí ktorí prežili sa mohli baviť spolu so skupinou Karpatské horké , ktoré rozbiehalo druhý deň World – Etno festivalu /dosť sa bazírovalo na dodržiavaní dĺžky hrania, kapely sa pomerne rýchlo prestriedavali na pódiu /. V úlohe začínajúcej kapely to vyzeralo, že budú hrať pre jediného diváka. Mňa. Situáciu nakoniec zachraňovali ostatní muzikanti v úlohe publika .
Skupina Roc´ hann je slovensko-francúzske zoskupenie hrajúce veselo-smutné piesne z Bretónska v ktorých nájdete kus keltskej tradície . Osobne milujem francúzsku poetiku , možno snáď viac života by som očakával v tanečno – inštrumentálnych skladbách.
Blue cat nenechali nikoho na pochybách, že hrať vedia. .Hlavne bubeník „šílel v horečkách dováděl “. Treba odceniť aj snahu speváčky, žial jej hlas a hlavne texty so svojím posolstvom na pódiu zanikali. Navyše situáciu skomplikoval dážď , takže neostávalo nič iné ako si hľadať úkryt. Našťastie sa pánbožko rýchle spamatal a publikom i keď nie v najhojnejšom počte tiež.
A potom prišiel ten pravý bonbónik v podaní skupiny FruFru prezentujúcej českú alternatívnu scénu . Už prvou skladbou „ Minulost patrí robotum “ , nadupanou rytmikou , samplami ,etno nástrojmi si skupina získala publikum definitívne . Nakoniec musela pridávať . Treba vyzdvihnúť dôrazný spev Václava Bartoša . I keď texty z môjho pohľadu pôsobili dosť prázdne, v kontexte Fru Fru skôr ako doplnok k harmonickým podkladom. Predpokladám , že zámer skupiny.
Zuzana Homolová a Stano Smetana boli najtichšou, najjemnejšou a najkomornejšou vsuvkou v rámci World & Etno festivalu . Škoda snáď menších problémou so zvukom v úvodných minutách .Jednoznačne predviedli „najetnovatejšie“ etno spomedzi všetkých účinkujúcich .So skupinou Mango Molas a Roc´hann asi najviac naplnili moju predstavu o etno festivale.
Ťažko by som definoval záver večera , nakoľko bolo nutné cestovať domov .Patril českej skupine Gulo čar a Benedikta a maďarskému basgitaristovi Tamásovi Barabásovi / skupina Djabe / , ktorý si priviedol na Slovensko svojich dlhoročných pritaľov , klávesistu Banai Szilárda a bubeníka Kovácsa Zoltána. Údajne všetci hrali výborne /navyše basgitaristu Tomáša Barabáša a spol. som mal možnosť vidieť o pár dní neskôr na festivale D- jazz v Demandiciach a treba povedať , že hrali fantasticky /
Ak by som však jednou vetou zhrnul World & Etno festival môžem povedať , že naplnil moju predstavu hlavne svojou mnohožánrovosťou , čo ja osobne preferujem. Za veľmi dobrý nápad považujem aj spojenie festivalu a výstavy fotografií venovaných hudobníkom /nechýbali fotá Boba Marlyho z roku 1975 , potešili i momentky s Dežom Ursinym/. Osobne ma mrzela slabšia návštevnosť na festivale , čo sa dúfam v budúcnosti polepší. Dúfajúc a tešiac sa na ďalší ročník World & Etno Festu...

maxo2111/ exfónia

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu