Vianočné prianie Honzu Nedvěda v Kremnici.

Chcete niečo o koncerte Honzu Nedvěda? Alebo už bolo napísané a vyrieknuté všetko? To, že Kremnicu mnohí zainteresovaní charakterizujú aj ako jednu z bášt slovenského folku už asi viete. Fungujú tu dve a pol dospelej kapely, jedna mládežnícka, jedno začínajúce duo a myslím, že aj zaradenie Kláry Štroffekovej ako pesničkárky je na mieste, veď práve ona sem folk dotrepala. Kremnická Bašta, Kremnické Laso, rozbiehajúci sa klub Labyrint s pravidelnou folkovou scénou. Myslím, že áno! A tu zrazu sa nám zjavili v meste plagáty, že Honza Nedvěd s kapelou a nestáli sme za tým my domáci, ale jeho agentúra. A tak prečo by sme nešli, keď nám ho dovezú až pod nos.

Bolo to pred 6,25 rokmi a ja som so svojou manželkou v ôsmom mesiaci tehotenstva spieval a tlieskal na Honzove hity v Banskobystrickom amfíku. Bol som preto zvedavý, ako to vyzerá po rokoch. Teda Honzove prejavy, pesničky a najmä obsadenie sprievodnej kapely. Urobil som dobre a spolu so mnou ďalších 330 Kremničanov a cezpoľných, s ktorými sa nám podarilo vypredať miestnu kinosálu.
Koncert začal s desaťminútovým „kráľovským“ meškaním. V štvorčlennom obsadení znejú Honzove pesničky tiež dobre, aj keď ako muzikant preferujem poctivú živú hudbu a nie nasamplované bicie a sláky. Majstrovstvo basgitaristu a pedagóga pražského konzervatória Milana Plechatého, či šikovné aranže klávesáka Jindru Koníře dali spolu s Honzovými a Vojtovými vokálmi celému koncertu príjemnú až komornú atmosféru. Postupne odzneli kusy z novších albumov, ale aj staré dobré „hity“, ktoré sme si pekne zanôtili asi všetci ... Orchidea, Stánky, Valčíček, Podvod, Banská Bystrica ..., ale aj Vojtom bez Honzu zaspievané Miluju ... Pár medzipesničkových príbehov a vtipných narážok jeden na druhého, pomohlo k vytvoreniu tej pravej nedvědovskej atmosféry. A keď sa už rozradostený Honza rozhodol ukončiť svoj kremnický koncert, samozrejme sme ho bez troch prídavkov domov nepustili. Tak nám na záver pekne poprial požehnané sviatky a potľapkal si rukami s ľuďmi v prednom rade a po jeden a pol hodine radosti a rozdávania svojich životných právd naozaj mladíckym behom prefrčal cez kinosálu do šatne a cestou odmietal akékoľvek zastavenia ľudí. Okrem môjho! Rozhovor z toho napokon nebol, ale nevadí.
Stačí? Asi áno, veď už bolo všetko dávno napísané a povedané!

Maro

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu