Tu v dome, Dlhé diely

Kto by to bol povedal, že uprostred týždňa neskoro večer sa zíde takéto množstvo ľudí? A predsa, v stredu 30. júna sa to naozaj prihodilo. Priestor divadla Stoka praskal v parketách aj v stenách, len tak-tak že vládal pojať všetkých hudbychtivcov. Prvá z avizovaných kapiel, Tu v dome, začala hrať okolo pol deviatej. Banjista v červenom tričku Lego, gitarista tiež v červenom tričku, ďalej nenápadný kontrabasista celý v tmavom a celkom vzadu bubeník. A ešte klávesák (tričko Stoka), aby som nezabudol, lebo toho som nezapočítal ku kapele. Zdal sa mi dosť nepovedomý. Prečo sa s nami spevák Jajo nerozprával? Iba si utieral lebku kapesníkom a po každej skladbe sa povzbudivo rozosmial. Hrajú dobre títo chlapi. Také banjo s riadnym distortion efektom, keď zvuk pripomína rockovú gitaru, to nie je na zahodenie. Taký bubeník, ktorý zahrá všetko od dychovky až po keltskú národnú, taký sa tiež len tak hocikde nepovaľuje. Taký gitarista, ktorému ide od samej zručnosti utrhnúť pravú ruku, taký kontrabasista, čo ešte aj spieva, taký klávesák, ktorý nielen hrá, ale sa všelijako rytmicky mece zo strany na stranu…
Vizuálny dojem bol bezchybný. So zvukom to bolo trošku horšie. Najhoršie na ňom bolo, že po technickej stránke netrpel nijakým neduhom. Avšak bol taký nijaký. Taká rovina, ani kopčeka, ani jamky. Ľudia boli s vystúpením veľmi spokojní. Tlieskali a pískali odušu a aj keď prídavok nevytlieskali, bolo jasné, že sa s Tu v dome kamarátia a že si ich nedajú.

Dlhé diely si porozkladali svoju elektroniku, sprisahanecky žmurkli na zvukára a spustili. Šina hrala na basgitare a spievala. Spievala pekne, sýtym vladárskym hlasom. O basgitare radšej pomlčím. To, čo predviedla, sa dalo bez problémov nahrať do jednej z mašiniek a Šine by sa tak uvoľnili ruky na gestá a tanec. Okrem spevu a hry obsluhovala cd mini, kde mala ponahrávané zaujímavé doprovody. Cvrlikanie cvrčkov na Dlhých dieloch, vlak v pohybe a jeho fujarovité nadhadzovanie, afro rytmy a vyspevovanie. Daniel Salontay obsluhoval gitaru so všetkými efektami a spieval. Spieval takým recitátorským spôsobom, ale celkom mu to pristalo. Okrem toho farbisto popisoval pôvod jednotlivých skladieb, pozýval divákov k pódiu a rozdával vlastnoručne dopestované a naoberané moruše. Hudba Dlhých dielov neobsahuje nijaké zlomy. Je to ustálená široká rieka, dokonca mierne regulovaná, ako sa mi zazdalo. Ponoril som sa do nej až po krk a hovel som si.

Bohužiaľ, nie som naučený na dlhé hovenie, a tak som sa po chvíli začal nespokojne hniezdiť a otravovať susedky. Pohoršene ma tíšili a nedali sa zo svojho polospánku vyrušiť.

Mário Polónyi

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu