Soňa Horňáková na Vajnorskej: Čo som videl a počul?

Hneď v úvode článku sa ospravedlňujem tým, ktorí sa dali zmýliť chybným časom začiatku koncertu v našom kalendári a prišli až v polovici vystúpenia. I keď sme tento údaj kontrolovali, referenčné weby uvádzali rozličné informácie, a tak sme sami úplne presne nevedeli, o koľkej to vlastne začína. Pre istotu som však prišiel skôr, a čo som videl a počul, vám teraz popíšem.

Takže: začalo sa o siedmej, to znamená, že zástupca organizátorov predstavil a pozval účinkujúcich asi o sedem desať. V sále sa v tej chvíli nachádzalo odhadom asi 60 ľudí, poväčšinou skalných fanúšikov - na pódium prichádzali Soňa Horňáková (spev, gitara, ústna harmonika), Jana Krajčovičová (klávesy, gitara) Vlado "Brcho" Kaňák (bicie, perkusie), Gusto Čech (gitara) a Pavol Smolka (basová gitara). Bez nejakých dlhých rečí sa chopili svojich inštrumentov a začali nám hrať. Príjemné Sonine piesne, ktoré majú svoje čaro ako so skupinovými aranžami, tak i hrané sólo (a mali sme možnosť počuť oboje), zaplavili celú sálu a večer príjemne plynul. Videl som spomínaných "skalných" fanúšikov, ako si spolu so Soňou spievajú takmer každú jej pieseň. Videl som návštevníkov, ktorí vyzerajúc na to, že nemali ani potuchy, na koho to vlastne idú, sústredene pozerali a počúvali. Videl som muzikantov hrajúcich sústredene, pokojne a dobre. Videl som, ako sa jeden z nich pomýlil - nasledoval úsmev a šlo sa ďalej. Počul som piesne staré i mladé; tiež som počul Sonine príbehy. Videl som, ako sa na nich smeje celé publikum. Počul som piesne, ktoré hrala malým deťom v sále, spočiatku sama, potom sa postupne pridávali ostatní členovia a na záver to už vlastne vôbec nevyzeralo ako uspávanka pre deti. Videl som hrať basgitaristu na perkusie a počul pekné gitarové sóla Slováka Gusta Čecha. Tiež hlas Sone Horňákovej, silný a istý v akejkoľvek polohe. Počul som piesne, ktoré sa už stali hitmi. A videl som aj tie kvetináče na pódiu (koho to bol, sakra, nápad?). Po koncerte som počul prídavok a videl spokojnosť ako na tvárach účinkujúcich, tak i na tvárach divákov/poslucháčov. Musím povedať, že som miestami počul, že niečo nepočuť, teda zvukárov výkon mohol byť aj lepší. A už vôbec som nepotreboval počuť hall efekt na Soninom hlase, keď sa nám prihovárala medzi pesničkami.

Tak toto všetko som videl a počul.

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu