Slide & Udu : Ding Dong

Nie je tomu tak dávno, čo sme na stránkach Folk.sk predstavili album z vydávateľstva Slnko Records. Išlo konkrétne o reedíciu albumu Daniela Salontaya a skupiny Dlhé diely s názvom Tu. Slnko Records má však pod svojimi krídlami aj ďalších kvalitných umelcov, ktorí nezaháľajú a produkujú dobrú hudbu. Dôkazom toho je aj album skupiny Slide & Udu: Ding Dong. Slide & Udu, alebo Martin Zajko a Aidži Sabo sú v hudobnej komunite známi skôr ako muzikanti hrajúci v skupinách známych slovenských hudobníkov. Aidži Sabo sprevádza svojimi perkusiami Janu Kirschner a v poslednej dobe aj Soňu Horňákovú. Martina Zajka možno zase vidieť a počuť hrať na gitare v skupinách Richarda Müllera a Juraja Turteva. V projekte Slide & Udu sa obaja rozhodli zrealizovať vlastné hudobné nápady a ako sa zdá, bol to krok správnym smerom.

Po debutovom albume s názvom O príbehoch, snoch a zvukoch, vyšiel v marci 2004 druhý album Ding Dong. Napísali, zaranžovali, nahrali a produkovali si ho sami dvaja. Obaja protagonisti sú multiinštrumentalistami a väčšinu nástrojov, ktoré sa objavili na tomto albume, si nahrali sami. Pre zaujímavosť uvediem, že Aidži si zahral na cajone, bicích, klávesoch, udu, bžinke, triangli, perkusiách a akordeóne. Martin Zajko je zase doma v hre na slide gitare, mandolíne, gitare, ukulele, bassgitare a rozumie si aj s klávesovými nástrojmi. Obaja sa realizovali aj ako speváci. Ako hostia sa na albume predstavili Martin Gašpar (bezpražcová basa, kontrabas), Michal Žáček (flauta, saxofón, vokály) a Mirko Rusný (text piesne Mesiac a kaluž a preklad slovenských textov do angličtiny). Nahrávanie prebiehalo v Trnave v štúdiu Milana Tökölyho, ktorý sa nemalou mierou podieľal na mixovaní albumu. Medzi hosťami je v booklete uvedená aj Alexandra Mináriková (http://www.ink-art.com), ktorá je autorkou obrazu z obalu CDčka.

Obaja hlavní protagonisti sú skúsení muzikanti a svoje skúsenosti veľmi citlivo využívali aj pri tvorbe a aranžovaní jednotlivých piesní zo spomínaného albumu. Podarilo sa im nájsť miesto pre každý z nástrojov a urobili to tak šikovne, že ani najtvrdší kritici nemôžu hovoriť o "prehĺtení nástrojmi". Skôr naopak, s pomocou exotických a rôznych netradičných nástrojov sa im podarilo namiešať inštrumentálne pestrý a výrazovo veľmi bohatý drink, ktorý by si nemal nechať újsť žiaden milovník poctivej hudby. V hudbe Slide & Udu, ako už napovedá sám názov skupiny ide o vzťah melódie(gitary) a rytmu(perkusií). Tieto dva subjekty pri svojich vzájomných dialógoch tvoria spolu s bassgitarou základ, nad ktorým všetky dalšie spomínané exotické perkusie, dychové nástroje, harmonika a akordeón vykresľujú atmosféru jedinečnú pre každú z trinástich piesní.

Vďaka projektu Slide & Udu sa z Ajdžiho stáva pomaly, ale isto aj dobrý textár. Texty hovoria o všedných, nie však banálnych veciach a sú popretkávané obrazmi milostných vyznaní...zmiešaj trochu vône,šarmu a krásy/otvorí sa vesmír, keď dotyk pridáš si..., ursíniovských nálad Hoc dážď v noci padá pokojne ticho/ trhlinkou skrytou rozdelí skalu/ srdcom sa prekvapká ozvena vzdychov/ v očiach sa zrkadlí mesiac a kaluž. Našiel som však aj menej vydarené a to hlavne text piesne Možno raz - Možno raz nájdeš ma/ na prahu tvojho sna/ a potom možno uveríš/ že je so mnou iba kríž/...

Spomínal som už, že obaja členovia skupiny sa realizovali aj ako speváci. Oproti minulosti,kedy sa venovali len hraniu je toto pre nich ďalší nový hudobný rozmer, ktorému postupne prichádzajú na chuť. Farby ich hlasov ich predurčujú na spievanie komornejších piesní, práve takých, aké možno nájsť na predstavovanom albume. Aidži, ktorý naspieval väčšinu piesní, znie o poznanie istejšie a sebavedomejšie. Martinov prejav je introvertnejší a je v ňom ešte cítiť nevyspievanosť. S množstvom odohraných a odspievaných koncertov však postupne aj on naberá na istote. V tejto súvislosti sa teším na ich ďalší album, na ktorom sa dá očakávať výkonnostný skok práve v speváckych výkonoch oboch interpretov.

Na záver mi už nezostáva nič iné, len povedať, že album Ding Dong sa mi páči. Páči sa mi jeho rôznorodosť, v ktorej sú schované prieniky množstva hudobných žánrov. Páči sa mi aj jeho úspornosť a jeho bádateľské pokusy, aj keď je nutné povedať, že tie v niektorých prípadoch vyznievajú trochu nepresvedčivo. To však len podčiarkuje ľudský rozmer tvorby Slide & Udu so všetkými jeho prednosťami, ale aj s nedokonalosťou, akej je schopný bežný človek.

Radiar

Súvisiace články:
Musiczone.cz - recenzia albumu
Freemusic.cz - recenzia albumu
Folkfórum – J.B.Kladivo, Slide&Udu, Dlhé diely (Rock FM, 8.12.2002)
Soňa Horňáková hrala po dlhom čase opäť v Bratislave
Slnko Records

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu