Sigur Rós, Praha, 19. augusta 2008

Vstupenky na koncert tejto rockovej skupiny z Islandu sme si s Ostrovankou kúpili už pred pár mesiacmi omámení ich hudbou i nádherným koncertným dokumentom Heima. Obaja, vtedy ešte nezamestnaní, sme zariskovali že v prípade, že v auguste budeme začínať v nových zamestnaniach, nemusíme ešte dostať dovolenku. Výlet do Prahy z Liptova je totiž celodenná záležitosť. Ale keďže odvážnym šťastie praje, zaprialo i nám a v utorok 19. augusta sme sa skoro ráno viezli smerom do stovežatej metropoly.

"Nekupujme si žiadne hlúpe bagety, vo vlaku si dáme normálne raňajky" odhováram Ostrovanku od nákupu pochybného staničného sortimentu s patričnou hrdosťou na to, aký skvelý nápad som dostal. Lenže v expresných vlakoch žiadne reštauračné vozne nebývajú, zistili sme tri minúty pred odchodom, a tak sme si nechali chuť na varené párky a teplý čaj zájsť v driemotách počas cesty.

Prvá vec po vystúpení z vlaku krátko poobede v hlavnom meste našich západných susedov bol teda práve nákup pochybného staničného sortimentu bagiet a pleteniek. Keď sme umlčali žalúdky vybrali sme sa tradičným smerom Václavák, Staromák, Karlák, Hrad a Zlatá ulička aby si Ostrovanka, ktorá bola v Prahe prvýkrát, absolvovala túto povinnú trasu a nabudúce už sa mohla venovať aj menej okukanejším a turistami zaplneným kútom tohto krásneho mesta. Po ceste sme, celkom prirodzene, naďabili aj na nejaké tie pivká a vepřo-knedlo-zelí či pečenú kačku. S tými pivkami sme to ale naozaj nepreháňali, pretože nás večer čakal hlavný program a nechceli sme sa nie príliš, ale vôbec unaviť. A tak sme si, pre každý prípad, tesne pred odchodom smerom na Výstavište ešte vychutnali skvelú kávu so zmrzlinou u McDonalda a o chvíľku sme už stáli pred HC Sparta Praha.

Vstup na koncert bol v porovnaní s tými londýnskymi prostý nekonečných bezpečnostných prehľadávačiek a x-násobných overovaní vstupeniek. Ukázať lístky, obsah batohu a je to. Trošku ma prekvapilo že dostať sa do priestoru do ktorého sme mali vstupenky (státie pod pódiom, samozrejme) vyžadovalo našu vlastnú iniciatívu - nikto pri kontrole nám nepovedal ako sa tam dostaneme a nikde sme ani nevideli žiadne označenie. Nebolo to ale až také komplikované a pár minút pred koncertom sme stáli na mojom obľúbenom mieste - čo najbližšie k pódiu ale tak, aby som mal okolo seba aj dosť miesta na tancovanie. Som totiž veľmi nešikovný a keď "jedu", drgám do ľudí. Zbehol som ešte kúpiť pivko ale prvé tóny Sigur Rós zazneli krátko po ôsmej hodine a to som bol už už na rade. Nechal som pivo pivom a utekal naspäť.

"Myslel som, že bude predskokan!" volal som prekvapene keď som v sále našiel Ostrovanku. Nevadí, bude viacej energie na islanďanov. Ich piesne sa mi dosť zlievajú, takže som nebol celkom schopný jednoznačne identifikovať jednotlivé kúsky, ale hneď druhá pieseň bola titulnou z albumu Takk... a to sme sa pekne nažhavili. Nad pódiom viselo 7 bielych balónov rôznej veľkosti a tieto menili farbu podľa nálady jednotlivých piesní. Tieto sa zase menili od úplného ticha a pokoja, kedy Jónsi odložil elektrickú gitaru a slák a postavil za za xylofón alebo posadil za piáno spoločne s Kjarrim. Celý koncert som žasol nad tým ako dokáže Jónsi spievať takým vysokým hlasom bez toho aby si ho po stovkách koncertov úplne neodrovnal. Radosť bola tiež pozorovať Orriho pri hre na bicie. Neposadili ho aj so súpravou za kapelu, ako býva zvykom, ale vedľa nich a tak som nádherne videl ako jeho paličky ladne lietajú vzduchom a perfektne presne udierajú do blán v zaujímavých rytmoch. Stalo sa síce že v jednom prípade sa nepodarilo Jónsimu na prvýkrát trafiť sa do jedného z mnohých Orriho protirytmov, ale čo tam potom. Úsmev to spravil a šlo sa ďalej. Veľmi mi utkvela jedna pieseň, keď si basgitarista Goggi vzal do rúk akustickú basu a zrazu boli na pódiu až dva xylofóny a celé to veľmi odkazoval k Björk, ale naozaj veľmi. Rád by som vedel či si to všimol aj niekto iný, pretože u mňa, Björkofila, mohlo ísť proste o veľmi skreslený postreh. Mávam totiž tendencie premýšľať o Sigur Rós ako o tej kapele čo je z tej istej krajiny ako Björk. Po tomto koncerte ale už pravdepodobne nebudem.

Hlasné nálady piesní, tak charakteristiké práve Jónsiho hrou na gitaru slákom a jeho vysokým hlasom, sme počuli tiež, striedmo a vyvážene. V tých rytmickejších častiach ma už dosť mykalo a čo ma prekvapilo, bol som jeden z mála. Asi sa už aj do našich končín dostal ten nepochopiteľný zvyk "keď ide dobrá pesnička, natočím si ju na mobil". Fujtajbl. Mne to ale nevadilo, znechutiť som sa nenechal a tak keď v závere koncertu spustili nádherne rytmickú Gobbledigook z ich ostatného albumu So bzukotom v ušiach hráme bez prestania a z hornej časti scény začali vytreľovať ligotavé papieriky, už som skákal. A to nehovorím o prvom (a žiaľ zároveň i poslednom) prídavku. Ten krásne gradoval, ód začiatku to vyzeralo že sa bude tancovať, ale Sigur Rós oddaľovali a oddaľovali takže keď pesnička dostala tie správne grády, už som vyslovene "jel". Ako som už naznačil, ďalší hudobný prídavok sa (napriek mohutnému vytlieskávaniu) nekonal. Dostali sme dve klaňačky a ja som si mohol ísť vyžmýkať tričko.

Popíjajúc kyslé (zjavne pokazené - že sa nehanbíte, českí bratia!) pivo sediac pred vchodom do Arény kde len predchvíľkou skončil koncert na ktorý som sa tešil niekoľko mesiacov, cítil som sa úžasne. Mal som zrazu viac energie ako pred koncertom (a to som poctivo skákal vždy keď sa dalo!) a bolo mi naozaj dobre. Myslím, že som si ten koncert naozaj skvele užil. Nevadilo nám ani to, že nás čakalo viac ako hodinové čakanie na vlak a potom zhruba osemhodinová cesta v noci. Už sa teším na ďalší. A žiadna Viedeň (aj keď je bližšie)! V Praze je blaze.

...a pod siedmymi bielymi balónmi počuť nádherné tóny hudobníkov z krajiny, kde zem nespí.

(Fotografie k článku boli prevzaté z webu jedifoto.com s láskavým dovolením ich autora.)

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.