Regionálne kolo Porty v Partizánskom

Neviem ako vy, ale ja sa už veľmi teším na leto. Teplúčko, pohoda,
troška folkovej muzičky na festivaloch a tak, veď to asi poznáte. Folkovú jar
som síce vynechal, a keďže tohto roku sa konajú výberové predkolá na letné festivaly
formou zasielania demo CD a Strunobranie sa zrejme  tiež nebude konať, už som si myslel, že moje folkové leto sa
začne na Prameňoch v Sklených Tepliciach začiatkom júla. Po neúspešnom pátraní
v hlbinách internetu po nejakých informáciach o Porte sa zrazu nejaké info
zjavilo na folk.sk a aj v niektorých poštových schránkach. „Takže regionálne
kolá Porty predsa budú?"  Mal som síce
trošku neistotu v dátume konania predkola porty v Partizánskom, ale nakoniec som
predsa vyrazil ráno 7.mája do mesta obuvy.

            Napriek sobotnému striedavému počasiu sa mi
areál reštaurácie Salaš, v ktorého priestoroch sa súťažilo, ihneď zapáčil.
Voňal trošku novotou a trochu „country saloonovou" atmosférou. Hralo sa vonku,
na celkom príjemne zariadenom dvore, takže vystúpenia nerušil hluk z výčapu,
ani ruch okolia, keďže Salaš je mimo mesta, pod lesom. Na „reklamnom" plagátiku
bolo uvedených tridsať kapiel a sólistov, na časovom rozpise šestnásť, no hralo
ich napokon iba štrnásť. Napriek tomu sa areál v priebehu popoludnia prekvapivo
zaplnil na muziku naladeným publikom. Určite tomu pomohol aj veľký počet
domácich účinkujúcich.

            Neľahká
úloha naštartovať hudobný maratón predkola pripadla Mirovi Ďurišovi z
Trenčína, ktorého určite poznáte ak už nie podľa klasickej folkovej muziky, tak
určite podľa charakteristickej zelenej gitary. Na minuloročnej Vandemúze sa
síce predstavil aj so speváčkou, ale tentoraz stál na pódiu osamotený. Obyčajné
pesničky zo života zahral trošku s divadelným zafarbením, zaznievajúcim hlavne
v speve, čo nie je nič neočakávané, keďže sa ochotníckemu divadlu aktívne
venuje. Osobne mi síce trošku prekážajú neisté miesta v textoch, ale vyvažuje
to niekedy naozaj silnými motívmi.

            Následne
nastúpilo na pódium gitarové duo GG, podľa všetkého
z Partizánskeho, čomu nasvedčoval hlavne „dav" fanyniek a kamarátov týchto
mladých chalanov. Vystriedala ich skupina Holdon opäť z Trenčína. Po Holdone
javisko ovládol číry country rytmus v pesničkách skupín Zubri a Laso,
počas vystúpenia ktorých bolo možné sledovať zaujímavý jav medzi „prípravovňou"
kapiel, ktorou bola miestnosť s výčapom, a vonkajším priestorom. Aj bez
vizuálneho kontaktu totiž títo borci dokázali dosť dlhú chvíľu perfektne šlapať
spoločne do rytmu, a to hrala každá kapela zrejme inú pesničku...:)

            Po
obdržaní kávy a bryndzových halušiek som sa teda opäť presunul do „kotla" aby
som si vychutnal ohlásenú world music v podaní Almázie. Po nazvučovacej
„Gorale", známej v podaní Čechomoru, sa spustila spŕška ľudových pesničiek v
podaní husle, akordeón, gitara, basgitara a bicie. Úplným vrcholom bola
pieseň „Neďaleko od Trenčína". Pri takomto repertoári by to chcelo asi tak o
100% viac nasadenia a riadne prekopať aranžmány. Muzikanti pôsobili zdatným
dojmom, huslista primášuje ľudovku, takže ak poriadne popracujú a vydržia
na folkových pódiách, onedlho môžu na scéne pôspobiť osviežujúco, „novátorsky".

            To
už sa pomaly pripravila kapela Folktón zanôtiť svojich pár pesničiek.
Ako už spomínal   Maroš Vojtko v
reportáži z festivalu „Folková jar", kapela má príjemné texty o niečom a
chýbajúci úsmev na javisku (okrem perkusionistky, ktorá aj sólovo spieva). Mal
som z Folktónu celkový dojem neistoty a trémy (umocnení aj „zakopnutím"
basgitary v jednej pesničke a nie celkom presvedčivej flaute v úvode inej
piesne), ale napriek tomu sa mi ich vystúpenie páčilo a ak sa objavia na
nejakom festivale, ktorý budem mať možnosť sledovať, určite ich koncert
nevynechám.

            Tibor
Zsido ako Tipe-A následne predviedol, ako má správny folkový muzikant využiť
prítomnosť výbornej speváčky k umocneniu svojej tvorby, z ktorej ma tentoraz
zaujali najmä pesničky „Pavúk" a „Fotky". Takto Tipe nasadil latku najlepšieho
pesníčkára tohto popoludnia pomerne vysoko, 
tak som bol zvedavý, čím budeme pokračovať.

            Nasledovala
prestávka a po nej bluegrassové Šidlo z Partizánskeho s premiérujúcim
banjistom a Country kravy z Bánoviec nad Bebravou. Pravda je, že sa im
podarilo trošku rozparádiť publikum, čo však nepomohlo Majke Šebeňovej z
Banskej Štiavnice, ktorá po nich svojimi piesňami a jemným hlasom už nedokázala
upriamiť pozornosť divákov. A zrejme ani poroty... Tipeho rukavica
zostala hodená.

            Ďalšiu
dvojicu Duo Rajka opäť z Partizánskeho podporili diváci viachlasom v
trampských klasikách. Mississipi mi v ušiach znelo, ešte keď sa pripravovala
skupina Turkovci. Tentoraz znovu bez perkusií, ktoré pre chorobu nechali
doma, ale s o to väčším nasadením. Narozdiel od ostatných  účinkujúcich sa predviedli bez zaváhania
úplne profesionálne, čím zapôsobili ako zjav z iného sveta. Výborná hudba,
skvelá inštrumentalistika, dokonale ladiace a doplňujúce sa spevácke
výkony   ma postavili pred otázku, načo
sa kapela ich formátu ešte musí zúčastňovať festivalových predkôl, každý
zainteresovaný organizátor by ich určite mal chcieť zaradených v programe
svojho festivalu aj bez „súťaženia". Alebo nie?

            Po
aplauze pre Turkovcov nastúpila na pódium Zuzana Zamporyová z Bošian, ktorú
možno poznáte zo skupiny Zasa tu fasa, so svojimi piesňami, kde naplno
previedla čo všetko so svojím hlasom dokáže. Mám rád, keď spevák mení nálady a
farby spevu a tu sa striedala melanchólia aj s radosťou, či smútkom, až ku
koncu som zacítil náznak afektu . Jej výkon ma zaujal naozaj tak veľmi, že som
jej okamžite odpustil rým „voní - koní" z úvodnej skladby.  Páčilo sa mi aj použitie „ústnych perkusií"
v pesničke „Ikarus". Takže na záver malé prekvapenie a moju súkromnú imaginárnu
pesničkársku trofej si podelili Tipe-A a Zuzana Zamporyová.

            Porota
v zložení Slavo Kmeť, Peter Pencl a 
Viliam Vágner nakoniec rozhodla o postupujúcich na celoslovenské finále
Porty, ktoré sa bude konať 28. mája v Bratislave na Kuchajde. Víťazmi tohto
regionálneho kola sa stali skvelí Turkovci a domáce Šidlo, náhradníkmi Zubri a
Country Kravy. Po vyhlásení výsledkov sa gitary chopil predseda poroty Slavo
Kmeť a odspieval pár svojich pesničiek a dokonca aj hitov, ako „Když si
báječnou ženskou...", a „Knockin` on heaven`s door", ktoré si s ním diváci
zanôtili. Či nasledoval avizovaný Countrybál, alebo sledovanie hokejového
stretnutia slovenských hokejistov s Českom, s určitosťou neviem, pretože už som
mieril po príjemne strávenom dni priamou cestou domov a za ďalšími hudobnými
stretnutiami.

            Zostáva
len poďakovať organizátorovi Marekovi Žiškovi za príjemne zvolené prostredie a
organizáciu muzikantského zápolenia a zvukovému majstrovi Pištovi Kotlárovi za
snahu nazvučiť  aj menej obvyklé
podujatie.

Napísal Folkon.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu