Nachádzate sa tuPozrime sa na struny

Pozrime sa na struny

Radiar 06 február 2004

V seriali o gitarách sme sa už dotkli ich nákupu, výberu, používaných driev a dnes príde na rad veľmi dôležitá súčasť strunových nástrojov - struny samotné. Tie bývajú zvlášť u začínajúcich hudobníkov najčastejším zdrojom nespokojnosti so zvukom nástroja. Spomeňme si napríklad, ako často sme menili struny, vo svojich gitarových začiatkoch. "Struny treba vymeniť vtedy, keď sa roztrhnú", alebo "Stačí vymeniť len roztrhnutú strunu, ostatné sú ešte dobré", alebo "Načo zbytočne míňať, aj tak by to nebolo poznať" - to sú klasické dogmy, ktoré začínajúceho muzikanta "chránia" pred bezhlavým utrácaním za drahé struny. Pravdou však je, že ako v samotnom živote, tak aj u gitarových a iných strún býva nakoniec všetko úplne inak.

Nielen výrobcovia, ale aj skúsenejší muzikanti vám potvrdia potrebu výmeny celej sady strún naraz, podobne ako aj ich výmenu zhruba po 30 až 40tich hodinách čistého hrania. Všetko však samozrejme závisí od toho, ako sa o struny staráme, v akom prostredí a akým spôsobom hráme. O tom však niekedy nabudúce. Dnes si predstavíme jednotlivé najpoužívanejšie typy strún používané u akustických gitár a povieme si čo-to aj o odlišnostiach medzi nimi. Existuje mnoho drobností, poddruhov, špeciálnych materiálov a naviňovacích techník. Týchto sa však radšej nebudeme ani dotýkať, lebo by sa tento server na dlhú dobu stal serverom iba o strunách.


		Oceľová struna Dalo by sa povedať, že to je len kúsok oceľového drôtu. V podstate je to aj pravda. takéto struny sa označujú aj ako "hladké kovové struny". Väčšina takýchto strún má veľmi podobný základný tón.

		Toto je vinutá kovová struna, presnejšie povedané fosforbronzová vinutá kovová struna. Na produkciu hlbokých tónov sa používajú struny s kovovým vinutím pokrývajúcim jadro struny. Takýmto spôsobom dochádza k zvyšovaniu hmotnosti struny. Čím je struna ťažšia (čím má viac hmoty), tým hlbší tón môže produkovať pri danom napätí.

		Toto je ďalšia bronzová struna, tentokrát však mosadzná vinutá kovová struna. Niekedy sú označované aj ako "80-20 brass" (alebo iba čistý bronz) a majú trochu žltšiu farbu ako fosforbronzové struny.

		Farebná odlišnosť týchto dvoch typov je len nepatrná a preto bude lepšie vidieť a porovnať ich bok po boku. Vrchná struna je fosfórová, spodná je mosadzná. Podobne ako je nepatrná zmena odtieňa farby, je nepatrný aj odtieň vo farbe tónu týchto dvoch typov strún. Niektorí hráči prišli na to, že jeden, alebo druhý typ zneli lepšie pred tým, než "dožili". Vysvetlenie môže spočívať s odlišnosti chemických a fyzikálnych vlastností povrchových vrstiev, ktorými sú obidva typy strún pokryté a v odlišnosti chemického zloženia potu jednotlivých hráčov. Práve pot je hlavným faktorom pôsobiacim na znehodnocovanie strún.

		Niklové navíjané struny majú od predchádzajúcich typov odlišnú farbu a samozrejme aj tón. Na začiatku nemajú taký priezračný zvuk, no vydržia oveľa dlhšie. Takisto dlhšie odolávajú aj korózii. Vinutie môže byť z čistého niklu(niklovo-oceľovej zliatiny), alebo u lacnejších typov aj z čistej ocele. Vinutie týchto strún má magnetické vlastnosti a preto aj kvôli tomu sa tieto používajú hlavne u elektrických gitár s magnetickými snímačmi.

		Táto struna má oceľové jadro obalené hodvábnymi vláknami, ktoré sú ešte pokryté postriebreným medeným vinutím. Označujú sa ako "oceľo-hodvábne" struny, častejšie ich však možno nájsť pod označením "zmesné", alebo "kompozitné" struny. Majú lepšiu flexibiltu než obyčajné vinuté kovové struny a pracujú pri nižšom napätí. To z nich robí ideálnu voľbu pre jemné nástroje, alebo pre superľahké hranie ľavou rukou na pražcoch. Je tu však háčik. Takéto struny majú často tendenciu "drnčať" a majú aj oveľa kratšiu životnosť než klasické kovové vinuté struny. Postriebrené vinutie sa dá len ťažko nájsť na kovových vinutých strunách, no na zmesných strunách sa objavuje veľmi často. Možno je to pozostatok zo strún používaných u klasických gitár, ktore sú často ovíjané postriebreným vinutím.

		Hovorili sme o strunách používaných na hranie klasiky? Tu máme jednu z nich. Postriebrené vinutie pokrýva jadro vyrobené z jemných dlhých hodvábnych vlákien.

		Nylonová struna je vyrobená presne z toho istého nekonečného nylonového vlákna, z akého sa vyrábajú aj rybárske vlasce. Takéto struny bývajú rôzne sfarbené, najčastejšie sú však priehľadné ako táto na obrázku. V poslednej dobe však získavajú na popularite aj čierne nylonové struny. Obidva typy, teda nylonové aj vinuté nylonové struny poskytujú mäkký jemný tón, ktorý sa výborne hodí pre hru na klasických gitarách a na ukulele.

		Toto je ukážka zakalenej zostarnutej struny. Pôvodne to bola vinutá struna pre klasickú gitaru s postriebreným vinutím. Na obrázku je vidieť koróziu povrchovej vrstvy vinutia a zmatnenie pôvodne lesklého povrchu.

		Na bežnú akustickú gitaru sa väčšinou naťahujú štyri vinuté kovové struny (E,A,D,G) a dve nevinuté struny (H,E).

		Dvanásťstrunové gitary sú trochu zložitejším systémom. Tri stredné páry sú mixom nevinutých a vinutých strún. Spodná dvojica strún E je vinutá. Vrchné dva páry H a E sú hladké nevinuté struny.

		Klasická gitara vyzerá ako keby na nej boli natiahnuté aj nylonové, aj kovové vinuté struny. Avšak aj tie kovovo vyzerajúce vinuté struny majú nylonové jadro, takže celá sada použitých strún je nylonová.