Piatok s Piatkom VIII

Na záver Martinskej literárnej jari pripadla Petrovi Piatkovi úloha zavŕšiť jej priebeh v poradí ôsmym pokračovaním svojho už etablovaného programu Piatok s Piatkom. V priestoroch Národného literárneho múzea v Martine sa 25. apríla 2008 predstavili ďalší zaujímaví hostia – literárne slovo zaznelo v podaní mladého dobšinského básnika Pavla Garana, o hudobnú časť programu sa postarali pesničkár Robo Hulej a Zuzana Homolová spolu s hudobníkmi Samom Smetanom a Milošom Želežňákom.

            Čím bol tentoraz program silný, bol nielen profesionálne a s prehľadom zvládnutý koncert Zuzany Homolovej & spol., ale aj ničím nezaostávajúce nenútené podanie ostatných vystupujúcich. Robo Hulej, ako sa sám priznal, vystupoval po dlhšom čase, a jeho vystúpenie pôsobilo dojmom nenútenej improvizácie, čo však vôbec nebolo na škodu. Výber piesní priebežne prispôsoboval reakciám publika, a to sa mu po zásluhe odvďačilo potleskom - najmä za jeho presne cielený útok na svokry.

Básnik Pavol Garan sa v Martine predstavil aj so svojou dlhoočakávanou knižkou-debutom „Smrť zahroteným prstom“, ktorý patrične odprezentoval. Ako pravidelný účastník Paľových čítačiek môžem zodpovedne vyhlásiť, že išlo o jedno z jeho najlepších vystúpení, okrem silného poetického náboja zabodoval aj svojráznym humorom. Hlbokým dobšinským basom podfarbené texty aj tentoraz udreli na správnu strunu. Akoby aj nie – Paľo píše väčšinou viazaným veršom, a teda rytmus a melódia sú mu tiež blízke.

            Osobne som sa veľmi tešil na vystúpenie tria okolo Zuzany Homolovej. Excelentní hudobníci, huslista Samo Smetana a gitarista Miloš Železňák, nezaostali za povesťou, ktorá o nich ide. Zuzana Homolová je známa aj tým , že cieľavedome zbiera (nielen) slovenské balady, a tie sa v jej podaní premieňajú na skutočné perly. A spomínané muzikantské perpetuum mobile z týchto perál pletie na svojich vystúpeniach krásny náhrdelník. V mojich očiach katarzia celého večera.

            Na záver ešte predsa len prihrejem polievočku literárnemu klubu Mädokýš. Ten tohtoročnú Martinskú literárnu jar nielen otváral programom „Ľaľa ho, Mädokýš“, ale vďaka Petrovi Piatkovi aj uzatváral. Aj to svedčí o zdravom živote v tomto klube. Nezištné nadšenie hodné nasledovania, čo poviete?

Peter Staríček

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu