Piatok na Lodenici - 1.časť

Bol piatok, spoza mračien sa občas na svet usmialo slnko. Kráčal som po asfaltovom chodníku a túžobne očakával kedy už dorazím do cieľa svojej cesty. Dobré zvesti mi z diaľky niesli do ušú tóny známych i neznámych piesní, poznaných od ohňov na trampoch. Áno, Lodenica je už blízko, zaplesalo mi srdce. Ešte pár krokov a prekročím brány najväčšieho folk- tramp- country festivalu na Slovensku a... zhodím vak z pliec!

Táto oslava spomínaných žánrov sa už tradične koná v areáli piešťanskej lodenice. Cestou ma príjemne prekvapil rozľahlý camp s parkoviskom a ochotný personál. Priznám sa, že som na Lodenicu zavítal po niekoľko ročnej prestávke, no ak sa na nej čosi zmenilo, tak len k lepšiemu. Hneď po nájdení miesta pre stan, čo bolo vo vnútornom campe, pre nedostatok miesta trochu problematické, som zabrúsil ceruzu a poď ho na pľac. Nechal som sa len tak viesť tým čo si ma ako prvé k sebe pritiahlo. Prvé kroky ma paradoxne zaviedli do divadelného stanu. Pri čine som prichytil študentov Akadémie umení, Fakulty dramatických umení z Banskej Bystrice. Prvé chvíľky folk-tramp-country festivalu som si spríjemnil pri divadelnej hre Mira Gavrana „Hľadá sa nový manžel“, ktorá oprávnene zožala hromový aplauz. Rozhodol som sa, že si najsamprv prezriem čo že ešte usporiadaťelia okrem výbornej muziky pripravili tohtoročným návštevníkom. A veru nebolo toho málo. Tradične nechýbali kone, či indiánska dedinka (tento rok skôr samota). Oproti minulým ročníkom pribudol nafukovací stolný futbal, no v tomto obrom prevedení ľuďia už len pasívne nekrútili s drevenými panákmi, ale sami sa vystavili paľbe a útokom na bránu. Nechýbala ani nafukovacia lezecká stena, teda decká sa mali kde vyblázniť. Pre tých starších tu boli zasa stánky s tekutým aj tuhým občerstvením, plno stánkov so suvenírmi, širákmi, maskáčmi, sladkosťami, proste všetkého možného aj nemožného, čo s trampom súvisí aj nie. No poďme k muzike.

Ďalšia moja zastávka bola na OKey Scéne, kde som zastihol Náhodných pocestných. Tí trafili spočiatku trochu menej početné publikum priamo do čierneho energickými fusion songamy, oživených saxofónom a klarinetom, v ktorých sa dalo nájsť všeličo. Publiku však pripomenuli na čom odrastali a predviedli sa niekoľkými kvalitne zahranými piesňami od Nerezu. Po tomto skvelom zážitku už moje kroky viedli do arény.

V aréne v plnom prúde pokračovala súťažná časť amatérskych kapiel. Stihol som vystúpenie oravských neustále sa lepšiacich Nota bene , ktorí si minulý rok odniesli z Piešťan divácku cenu. Tento rok sa objavili na viacerých festivaloch a na konci sezóny môžem s veľkou spokojnosťou konštatovať, že sa na tento rok pripravili veľmi dobre. Ich vystúpenie sa páčilo piešťanskému publiku a nebyť pevne stanoveného času pre každú kapelu, boli by hrali ešte dlho. Pomaly sa však blížilo vystúpenie poslednej súťažiacej skupiny, vekom mladej, no o to ostrieľanejšej košickej Bobovej diéty, ktorá sa na festivalových pódiách cíti už ako doma. Kvalita ich produkcie je známa prakticky od počiatkov ich vystupovania. Na Lodenici sa na dôvažok podarilo aj zvukárom zabezpečiť vynikajúce ozvučenie a aj to určite nemalou mierou prispelo k pohode na pódiu, ktorá sa premietla do energiou nabitého vystúpenia, z ktorého by som chcel vyzdvihnúť, popri všetkých iných kvalitách skupiny, hlavne zdravo sebavedomý, technicky a interpretačne výborný spev Tinky Rinkovej. Tá je známa svojím jedinečným hĺbokým hlasom. Nesmiem zabudnúť ani na hru bassgitaristu Ňaňa, ktorý v skupine skvele nahradil zakladajúceho člena skupiny, nepriehľadnuteľného Boba(ten je momentálne dlhodobo v zahraničí). Bobova diéty bola tým správnym vyvrcholením piatkovej súťažnej časti, po ktorej začali na pódium prúdiť už len festivaloví hostia.

Stano Kalman & Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu