Petiarov nekrológ

Pôvodne som mal pripravený iný článok, v ktorom som okrem iného spomenul aj veľa vecí, ktoré mi na časopise CFT prekážali a ktoré by som robil ináč. Trochu som sa ale bál toho, že by istí ľudia mohli znovu slovne zaútočiť na moju osobu, a tak som vo svojej najčistejšej úprimnosti článok mierne prepracoval. I tak sa však bojím reakcie, pretože som sa už niekoľkokrát presvedčil, že existujú ľudia, ktorí aj pokus podať ruku vnímajú ako útok.Je neodškriepiteľným faktom, že spomínaný mesačník bol jediným svojho druhu na Slovensku a v tomto smere patrí autorom myšlienky veľká vďaka za to, že vôbec mali odvahu na také niečo sa podujať. Bol som, dovolím si tvrdiť, pri jeho zrode, pomáhal som hľadať názov a viem, že agentúra MMI šla do tohto projektu s vedomím, že finančne bude strácať. Strácala však preto, aby ostatní získavali, a toto je čin hodný uznania.

CFT sa z môjho pohľadu formovalo v dvoch fázach. Prvá bola dlhšia a dôkladná, mám tým na mysli obdobie, počas ktorého viedol redakciu Martin Valo. Človek, ktorý spočiatku asi nemal príliš veľký prehľad o scéne tvoriacej ťažisko obsahu, sa postupne zorientoval natoľko, že sa stal nielen po organizačnej stránke rovnocenným partnerom redakcie, ktorú na druhej strane tvorili prevažne ľudia pohybujúci sa v tomto priestore už dlhšie. A čo sa týka spomenutej menežérskej zručnosti, viedol si na jednotku. Preto som celkom dobre nechápal pohnútky, ktoré speli k tomu, aby ukončil svoje pôsobenie vo funkcii šéfredaktora. A tu nastáva tá druhá fáza. Po neúspešných pokusoch dosadiť na voľný post niekoho z členov redakcie, sa šéfom kolektívu stáva Ivana Drlíková. Zmenou podľa mňa nastal zlom nie preto, že by snáď nová šéfka "nemala" na to viesť redakciu, ale len z toho jednoduchého dôvodu, že samotná výmena prerušila kontinuálny proces vytvárania formy a začínalo sa prakticky odznova. Samotné obdobie mi už neprislúcha hodnotiť, pretože som sa na tvorbe časopisu zo zdravotných dôvodov zúčastňoval veľmi rekreačne, až som začiatkom roka 2003 prerušil túto činnosť úplne. Krátko na to som postrehol akési vzplanutie - pokus redakcie (redakcie?) priblížiť mesačník širšiemu záberu čitateľov, čo však v záplave bulvárnych plátkov a časopisov s bombastickou mediálnou podporou bolo len márne a posledné vzplanutie pred úplným zhasnutím. Pravdupovediac, ani som tejto ceste neveril - otvorenie sa širším "masám" znamená stratu "ortodoxných", takže ručička váh sa vlastne nepohla.

Ťažko hľadať pravú príčinu neúspechu a nezmyselné je hľadať vinníka. Dúfam však, že raz sa podarí nájsť spôsob, ako v tejto práci pokračovať. Nie je totiž hanbou spadnúť - hanba je spadnúť a nepostaviť sa.

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu