Pesnička na víkend #6: Dúha: Spomienky

Nie je tomu tak dávno, čo sme v článku Na nebi som konečne zazrela Dúhu predstavili Prievidzskú skupinu Dúha. Samozrejme, že už vtedy sme náš mp3 archív obohatili o ich pesničky, k akordom k jednej z nich sa však v rámci nášho letného seriálu dostávame až teraz. Volá sa jednoducho - Spomienky.
Ak chcete, aby sa tu objavila aj vaša pesnička, potrebujeme od vás jej mp3 verziu, prípadne povolenie, že si ju môžme vyrobiť z dostupného CD. No a samozrejme, text s akordmi. Ak už máte v našom archíve nejakú svoju pieseň, stačí nám text a akordy a názov tej piesne, ktorú chcete pridať do tohto "Letného spevníka".

Samozrejme, že ako vždy nás zaujíma váš názor a návrhy na vylepšenie.

Najprv si stiahnite pesničku.

Tu nájdete viac piesní od skupiny Dúha

Dúha: Spomienky

(kapo 3)


   D                                           Emi

1. Vietor do korún stromov zahnal rozlietaných vtákov,

           A                              D

   dážď padá, v blate svojou silou riečky vymýva.

        D                                    Emi

   Hrom duní, v diaľke počuť zvuk kováčskych nákov,

            A                                  D

   to je to miesto, kde sa kus môjho detstva ukrýva.



2. Domy staré z plotov sú skôr obrovské brány,

   aj ten náš už dávno zničil čas.

   A kto z Vás vrátiť sa skúšal, ten za pravdu iste dá mi,

   že keď pozdravil, tak trochu zachvel sa mu hlas.

          G                        D

R: Tak tu stojím, rukou dotýkam sa kľučky na dverách,

             Hmi                    F# 

   z deravej rímsy mi na kabát padá dážď.

           G                        D

   V duchu vidím, mamin večný úsmev na perách,

             Hmi                                   F# 

   otec sedí za stolom, vedľa neho leží jeho starý plášť.

3. Oči mám slzavé, hrdlo zovreté nevydá ani hlásku,

   s úctou vykročím k zaprášeným, starým hodinám.

   Tie mi odbili môj prvý úspech, prvú veľkú lásku,

   prvý pád, v detskom srdci prvý šrám.

4. Čas uteká, je ako rieka, čo vezme nevráti,

   len spomienky tie zostanú nám.

   Každý z Vás raz v živote, iste niečo stratil,

   niečo čo mal rád, tak ako ja to tu rád mám.

R: Tak tu stojím...

5. Vietor do korún stromov zahnal rozlietaných vtákov,

   dážď padá, v blate svojou silou riečky vymýva.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu