Pár slov o Bluegrass feste 2006

Ten, kto zavítal dňa 13.5.2006 do Domu kultúry Zrkadlový Háj v Petržalke, neunikol 1. ročníku Bluegrass Festu. Kto tak neurobil, tomu aspoň trošku priblížim atmosféru a laicky, z pohľadu nestranného diváka, zhodnotím.

Čo sa týka vstupného, podľa môjho skromného názoru, 190 Sk bolo optimálnych, aj keď sa mi do uší dostali názory, že na 1. ročník mohlo byť aj nižšie.

Na celej akcii bolo pozitívne, že človek neprišiel o zvučné tóny ani vtedy, keď sa chcel občerstviť, pretože organizátori aj na takéto čosi mysleli. Pri bufete prichystali premietacie plátno, kde bola možnosť sledovať celé dianie z pódia.

Zaujímavé bolo, že tu popri slovenských hudobníkoch vystúpili aj naši kolegovia Česi, Rakúšania a dve Holanďanky. To spôsobilo, že každý vniesol do toho to svoje a vystúpenia neboli monotónne. Niektorí hudobníci boli až takí šikovní a aktívni, že si stihli zahrať vo viacerých formáciách.

Každá z kapiel bola niečím jedinečná a možno povedať, že každá svojím spôsobom pritiahla pozornosť. K tým, ktoré ma zaujali najviac, by som rada niečo dodala.

To, že akcia začala s miernym meškaním, asi neprekvapí nikoho. Verme však, že to bolo spôsobené iba snahou dostať ľudí do tej správnej bluegrassovej atmosféry.

Na úvod sa nám predstavili Moraváci KŘENI. Treba oceniť hlavne výkon asi 15-ročného mandolínistu, ktorý svojou precíznou hrou s ľahkosťou zapadol medzi svojich ostrieľanejších kolegov. No a pri jeho sólovej inštrumentálnej skladbe sa len potvrdil obrovský potenciál a hlboké hudobné cítenie, ktoré v ňom je.

Časový skĺz vyrovnal rýchly nástup na pódium kapely BG TIME. Z pôvodnej zostavy ostal iba banjista Tomáš Peško. Mala som česť vidieť ich už párkrát na akciách podobného charakteru, a opäť nesklamali. Možno ma mierne rušilo len to, že všetky texty boli o ženách.

Čas bežal a na pódiu sa striedali UNION CITYGRASS, DRIVE, MEANTIME, NUGGET.

Po šiestich hodinách počúvania klasického bluegrassu prišlo na rad osvieženie v podobe zoskúpenia GREY SCALE. Predviedli zmes bluegrassu, jazzu a swingu. Teda minimálne. Toto inštumentálne zoskupenie vo mne zanechalo najhlbší dojem. A to vraj ani nie sú extra zohratí... Pravdou však je, že keď som videla, ako na pódium prichádza huslista Stano Palúch, hneď mi bolo jasné, že to bude niečo mimoriadne. Videla som ho totižto prednedávnom na festivale Bratislavská komorná gitara v zoskupení Pacora trio, ktoré tiež nie je len také obyčajné.

Potom nasledovala česká kapela MONOGRAM, ktorá to riadne rozprúdila a nahradila akúkoľvek skvelú americkú bluegrassovú kapelu.

Vyvrcholením celého festivalu mala byť (a aj bola) skupina WATER FLOW, zložená zo slovenských hudobníkov a holandských speváčok. Ich energický spev sa rozliehal po celej sále. Svoj temperament chceli preniesť aj na divákov pomocou komunikácie v angličtine, tí sa však nechytali. Až na jedného mladíka, ktorý spontánne vykríkol „jupí“. Škoda len, že práve takéto citoslovcia použil tesne pred ohlásením poslednej skladby.Nič to za to, aspoň sa speváčky naučili nové slovenské slovíčko, a pri snahe vysvetliť im, čo to znamená, sa rozprúdila celkom slušná debata. Žiaľ, mnoho ľudí si nevypočulo túto kapelu do konca, pretože nie každý má na taxík, nie každý je z Petržalky a nočné spoje chodia tak, ako chodia.

Prvý ročník sa teda viac-menej úspešne skončil. Na jednej strane je škoda, že neprišlo viac ľudí, čím by sa vytvorila tá pravá festivalová atmosféra (s podguráženými ľuďmi všade dookola). Na strane druhej, aspoň tam boli len tí, ktorých to naozaj zaujíma (alebo rodinní príslušníci účinkujúcich). V každom prípade, teším sa na ďalší ročník.

monika

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu