Otlaky slovenského folku

Priznávam, že pomaly začnem byť nočnou morou pre adminov webu folk.sk (čo ma mrzí), lebo im pravidelne posielam maily so subjektom Návrh #XYZ a oni ledva stíhajú robiť tento websajt, nieto ešte aby sa zamýšľali nad mojimi kacírskymi myšlienkami. Za to sa ospravedlňujem, ale myslím si, že nie je na škodu niektoré veci aspoň pustiť do pléna a dovoliť im, aby sa stali predmetom všeobecnej diskusie. Chcel by som, aby sa všetky chápali tak, že sú o folku a nie o folku.sk.

Vo veciach, ktoré sa týkajú veľkej skupiny ľudí nie je podstatné mať nápad, ten väčšinou automaticky visí v ovzduší. Podstatné je nájsť spôsob, ako ten nápad ľuďom naočkovať. Také rozporuplné boli aj začiatky internetu či mobilného telefonovania a dnešný stav málokto predpokladal. Komunikácia sa stáva samostatným fenoménom so svojimi vlastnými (a často na prvý pohľad nelogickými) pravidlami a zákonmi, ktoré by mali tí, ktorí v nej chcú byť úspešní, poznať. Ostatným môžu byť ukradnuté, aj keď sa podľa nich zaručene budú správať (dosť bolo, koho takáto suchá teória zaujíma, možeme si o nej zamejlovať). A aj folk je hlavne komunikácia.

Základným pojmom v internete je hyperlink. Inak povedané, internet je úžasný v tom, že som od všetkého, čo sa v ňom nachádza, len na kliknutie ďaleko. Je to prostriedok, ktorý dáva informácii novú hodnotu. Vyhľadávacie servre sú hyperlinkovým rajom a nepýtajú sa na dovolenie, či môžu nejaký link poskytnúť záujemcovi. Autor svoj súhlas dáva implicitne uverejnením v nete (aspoň mňa sa zatiaľ nikto z Altavisty nepýtal, či môže link na niektorú z mojich stránok poskytnúť záujemcovi, dokonca mu hodí aj kúsok môjho textu). To je to, čomu sa hovorí Ekonomika daru . Je to výhodné pre obidve strany.

Všetko, aj internet aj slovenský folk musí vyrásť z plienok, prejsť pubertou. Bolo by dobré, keby sme už teraz mali niekoho, kto by dokázal napísať jeho vyčerpávajúcu analýzu, jeho slabé a silné stránky. Možno by sa tým ľahšie hľadal správny smer našich snažení. Myslím si, že na takého elementa (ak vôbec niekedy príde) si ešte budeme musieť chvíľu počkať. Ale nič nám nebráni pripustiť si aspoň to, kde najviac tlačí topánka. A dať si tam aspoň náplasť. Na to netreba byť veľkým odborníkom.

Publicistika: V súčasnosti je vecou zanieteného entuziazmu, ale časom tu snáď vyrastie generácia nezávislých publicistov - odborníkov. Isté však je, že to nebudú folkeri (ich príspevky však budú vždy tým správnym korením), aj keď teraz je ich snaženie k nezaplateniu. Je však zdrojom potenciálnych problémov, lebo vzájomné muzikantské vzťahy majú svoje špecifiká (pozri napr. diskusiu v Čechách). Slobodný publicista nesmie byť závislý ani od muzikantskej ani od poslucháčskej komunity.

Noviny (časopisy, informácie...): Existujú iba v internetovej forme, pre veľkú skupinu ľudí sú teda nedostupné. Boľavým otlakom je, že tí, ktorí nemajú internet, sú mimo. Ako im pomôcť? Kým tu nebude potenciál na vydávanie oficálnej folkovej tlačoviny s riadnou distribúciou, mohli by priestor zaplátať niektoré z internetových folkových novín, aj keď len neoficiálnym šírením toho najlepšieho zo svojho obsahu v papierovej forme. Pár kúskov rozdávaných na festivaloch by si určite našlo mnohonásobných čitateľov a vzhľadom na to, že texty už existujú, vyžadovalo by si to relatívne malú námahu s veľkým efektom.

Pesničky: CD sa predávajú len na vlastných koncertoch a zásielkovou službou. Vo všeobecnosti musí záujemca vynaložiť dosť veľké úsilie, aby sa k niečomu dostal. Na jednej strane je argumet, že požiadať o zaslanie a zaplatiť relatívne malú sumu nie je až také veľké úsilie. Na druhej strane je fakt, že tých CDčiek je doma po poličkách (a teda aj pesničiek v ušiach) žalostne málo. Ktorý z týchto dvoch faktov je pre folk ako žáner podstatnejší? Pomocným riešením by mohol byť internet. Medzi muzikantami rezonuje vôľa poskytovať čosi zo svojich vecí free, chýba im však mechanizmus, ktorý by toto ich odhodlanie zefektívnil. V prípade internetu nestačí len ponúknuť priestor, to je len začiatok. Viac pomôže pomoc pri tvorbe a publikovaní stránok (a hlavne ich dokončenie - sľubov, rozrobených a nefunkčných stránok je dosť), tvorba mp3. Potom pomôže ich propagácia (napríklad aj cez katalógy linkov) ale zasa si treba pripustiť obmedzenia internetu a vykročiť z neho do reálneho priestoru. Jednou z možností je ponúkanie free materiálu (akejsi mp3banky) všeobecnejším kanálom, napríklad na CD. Aj keď by mala len informačný obsah (tj. len ukážky). V prípade klasických CD tu chýba existencia subjektu, ktorý by zabezpečil predaj celého sortimentu folkových CD, ktoré sú k dispozícii, po festivaloch, nielen vlastný predaj interpretom.

...a iné.

Folk.sk je vec, ktorou sa veľmi dobre (aj keď len sčasti) zalepil jeden z otlakov, ktoré slovenský folk má. Ostáva ich ešte niekoľko a sú rovnako podstatné, ako ten novinový či informačný. Kým nefungujú trhové mechanizmy, je to výzva pre zanietených. Ich riešenie nie je ani na slovenské pomery pre folk ako hudobný žáner a často aj životnú filozofiu nadštandardom, ale nutnosťou. Inak nikdy nevyrastie z pampersiek.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu