Once. Môj film roku 2007.

Stretli sa v uliciach Dublinu. On hral na gitaru ale predtým sa ešte trochu zadýchal, keď naháňal zlodeja, ktorý mu chcel ukradnúť beztak biedny zárobok. Jej sa páčila jeho pesnička a chcela mu prispieť, ehm, biednou sumou. On bol preto trochu nepríjemný - zdalo sa mu, že ho v tej chvíli celý svet bije. Opak bol pravdou.

Ktovie akoby sa príbeh posunul ďalej, nebyť jej pokazeného vysávača, ktorý jej on, čoby pomocník v otcovej dielni, prisľúbil opraviť. A tak sa stretnú opäť a je dosť bizarné ako idú mestom a ona ťahá za sebou ten elektrospotrebič ale film sa prehupne do správnej polohy keď navštívia hudobniny, kam si ona chodieva zahrať na klavíri a prvýkrát si zahrajú spolu jednu z jeho piesní a začnú spolu kamsi padať. Falling Slowly.

On ani ona nemajú vo filme meno, ale v skutočnosti je to írsky pesničkár a líder kapely The Frames Glen Hansard a jeho priateľka Markéta Irglová, češka, s ktorou Glen momentálne koncertuje i žije. Alebo žije i koncertuje. Film Once je nízkonákladový, takže kamera sa neustále trasie a náhodní okoloidúci sa do nej občas zvedavo pozrú. Niektoré scény možno nie sú osvetlené dostatočne a herecké výkony môžu pôsobiť nepresvedčivo. No mne sa zdá, režisér John Carney nerobí nič zle, že len porušuje hollywoodske konvencie, čo je vlastne fajn a práve toto dáva snímku punc autenticity. A možno to bola len z núdze cnosť, ale to je jedno. Vyšlo to perfektne.

A znie mnoho krásnych piesní a oni padajú kdesi v popredí a prepletajú svoje životy autonómne, ale i navzájom. Scenárista pekne skryje jej pocity za jazykovú bariéru, takže ak rozumiete česky budete ukrátení o trošku neistoty a zvedavosti, pričom by ste samozrejme veľmi správne tušili, čo to vlastne ona v tej scéne na brehu mora povedala.

Paralelne s ľúbostnou zápletkou rozvíja sa aj iná, o tom, ako mu ona pomáha plniť si svoje sny a robiť to, čo ho baví. A tak spolu vybavujú pôžičku na nahrávanie a narazia pritom na zamestnanca banky - pesničkára. Potom zjednávajú cenu za štúdio a on zatiaľ na ulici naverbuje partiu hudobníkov na nahrávanie. A stále znejú užasné pesničky - či už stoja za mikrofónmi, alebo ona nájde a akejsi vedľajšej miestnosti klavír a hrá mu takú smutnú, že sa pri nej rozplače. Našťastie nenasleduje vášnivý bozk s monumentálnou orchestrálnou hudbou v pozadí. Vzájomnú náklonnosť so všetkými "ale" je však cítiť o to viac.

Film Once označujú niektorí zahraniční kritici za muzikál. Ja sa tomu bránim, pretože si pod muzikálom predstavujem čosi trošku iné. Ako som už ale niekoľkokrát naznačil - film je priam nabitý skvelou hudbou, niektoré pesničky budú mnohí z vás poznať z albumu The Swell Season, originálny soundtrack Once je už tiež v predaji.

A ako to vlastne skončí? Tak to neprezradím. Choďte si tento film pozrieť do kina, ale dávajte si pozor - ochutnať pocit odtrhnutia sa od vecí, ktoré musím smerom k veciam, ktoré chcem, hoci len na striebornom plátne, môže viesť k malej, osobnej vzbure. A to je potom ešte len pocit!

Vyčerpávajúce informácie o filme nájdete v "press pack-u" (odkaz na pdf súbor)

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu

Disclaimer: Tento článok je blog, teda osobný, subjektívny článok jeho autora, ktorý nemusí reprezentovať stanovisko redakcie Folk.sk a to ani v prípade, že autorom blogu je jeden z jej členov.