Okey scéna na festivale Country lodenica 2004. Deň prvý: piatok 27.9.

Aj keď reportáže z festivalu Country lodenica 2004 už boli na Folk.sk publikované, pre tých, ktorých by zaujímalo aj dianie na vedľajšej scéne (obvykle s názvom Open scéna, tentokrát vplyvom hlavného mediálneho partnera festivalu premenovanej na Okey scénu), prinášam o nej stručnú reportáž.

Tento rok sa už po tretí krát otvorila táto pohodová scéna, pódium, ktoré bolo umiestnené v ľavej časti areálu pri stánkoch s občerstvením. Napriek tomu, že mnohí z návštevníkov festivalu ju obišli a možno ani nevedeli, že existuje (z dôvodu bohatého programu na hlavnej scéne – v Aréne - či rôznych iných sprievodných akcií, ktorých bolo na festivale až-až), po oba dni sa našlo dostatok divákov, ktorí dokázali vytvoriť vynikajúcu atmosféru a kulisu pre prebiehajúce hudobné lahôdky. Dokonca som sa stretla s ohlasmi, že najmä počas sobotného záveru Okey scény tu bola oveľa lepšia atmosféra, či dokonca aj program ako v tom čase v Aréne. Samozrejme, každý má na to iný názor, iné pocity, jedno je však isté, že sa tu vystriedali vynikajúce hudobné skupiny či sólisti zo Slovenska, ale aj z Čiech, ktorých vystúpenia boli „oddelené“ predstaveniami westernových scénok s koňmi Detskej farmy Humanita zo Šale (pod vedením Bertrama Betáka) a školou tanca, o ktorú sa postarala tanečná skupina Maryland z Trenčína. Úloha konferenciéra Okey scény pripadla rovnako ako po minulé roky Ľubovi Wágnerovi (Ak by ste nevedeli, okrem iného pracuje v rádiu Lumen, kde má dve vlastné relácie: Folkparáda – hitparáda slovenskej, českej a svetovej folkovej hudby – v utorok o 16:00 a V modrom tieni – hitparáda country hudby – v utorok o 22:00.)

Na rozdiel od Arény, ktorej brány sa v piatok otvorili o 13.00 h, na Okey scéne bol začiatok naplánovaný už na jedenástu hodinu. Vplyvom dolaďovacích prác na pódiovom zvuku sa začalo o pol hodinu neskôr. Program odštartovala skupina Žiarislav a Bytosti. Trio pod vedením lídra Miroslava Švického predstavilo zobúdzajúcemu sa publiku staroslovanské tradičné piesne, ktoré boli bezpochyby aj vďaka osobitým hudobným nástrojom zážitkom a zaujímavým oživením programu. Po predeľovacej škole tanca, do ktorej sa na moje prekvapenie zapojilo pomerne dosť „tancuchtivých“ divákov, dostal na pódiu priestor bluesový hudobník Bonzo, ktorý potešil predovšetkým fanúšikov pohodovej bluesovej muzičky a s dvomi spoluhráčmi na harmoniku a gitaru naladil publikum na trošku inú "nôtu". Možno je pre vás novinkou, že za pseudonymom Bonzo sa skrýva organizátor známeho festivalu Dobrofest v Trnave Peter Radványi. Ďalšia prestávka v hudobnej časti scény patrila Detskej farme Humanita s westernovou scénkou. Po nich vystúpila bratislavská folková skupina Druhý dych, ktorá je vám určite dosť dobre známa. Predviedla tradične svoje vlastné skladby z dielne Andreja Mika, ktorého gitarovo a spevácky sprevádzala Adriana Škultétyová, basovo Jaro Grebeči a bubenícky a zároveň vokálovo – Zuzka Vráblecová. Po ďalšej škole tanca sme boli svedkom zaujímavého trojvystúpenia našich/vašich redaktorov z Folk.sk – Janky Kúdelovej, Petra "Petiara" Lachkého a Rada "Radiara" Tiňa. Ako zoskupenie s názvom Redaktori Folk.sk predviedli príjemný koncertík poskladaný z vlastných pesničiek každého z nich, pričom druhí dvaja toho tretieho vždy veľmi dobre dopĺňali. Ja osobne som ich videla hrať takto pospolu po prvý krát a veľmi sa mi to páčilo.

Počas tohto vystúpenia sa už na pravej strane pódia začali zhromažďovať všemožné bubny, bongá, perkusie a pred pódiom čoraz viac divákov – čo znamenalo, že sa blíži vystúpenie jedinečných Jumping drums so svojou "Cool & Crazy Drum Show".(Pred nimi sme mali možnosť zhliadnuť ešte zaujímavé spevácke a tanečné vystúpenia súboru Vitalita z Košíc s predstavením Diamant. Asi dvadsať dám vo vyššom veku (priemer okolo 70-ky) predstavovalo svojím vitálnym predvedením dvoch country piesní a country tanca neskutočne milé, živé a príjemné spestrenie piatkového popoludnia Okey scény).

Môžem s istotou potvrdiť, že Jumping drums bol na tohtoročnej Lodenici interpretom, ktorý si získal najväčší obdiv a záujem tak zo strany divákov, ako aj iných účinkujúcich, štábu či pozvaných VIP hostí. (Okrem Okey scény totiž kapela vystúpila aj vo večernom programe Arény a poviem vám, takú tlačenicu pri pódiu v zákulisí som ešte nevidela :)). Po náročnom zapojení a rozložení všetkých nástrojov sa krátko po štvrtej hodine rozpútala rytmická bubenícka show. Líder Ivo Batoušek nielen svojím hudobným umením, ale aj rozprávačsky (Japonská lidová) či zábavným zapojením diváckeho "zboru" do koncepcie programu opäť nadchol publikum, ale určite aj návštevníkov celej lodenice, do ktorej útrob sa ozývalo bubnovanie všetkých troch bubeníkov a dvoch "bubeníčiek". Diváci boli ubezpečení, že tentokrát si so sebou kapela priniesla väčšie zásoby nového CD a nestane sa to, čo minulý rok, keď sa práve na tejto scéne podarilo vypredať všetkých 200 CD albumov v priebehu pol hodiny - podľa Ivanových slov také niečo ešte nezažili. Tento rok sa diváci tiež nedali zahanbiť a ešte počas vystúpenia stáli v radoch na CDčká (to som tiež ešte na žiadnom festivale nevidela).

A keď už venujem kapelke v tomto článku toľko priestoru (ako jednému z vrcholov tohtoročnej Okey scény), v krátkosti vám predstavím aktuálny CD album. V poradí druhý album tejto výnimočnej skupiny, s názvom Rhytmania bol natočený v máji tohto roku v štúdiu Svárov, zmixovaný a vydaný v štúdiu a vo vydavateľstve Good Day Records. Obsahuje 12 piesní, medzi ktorými nájdete rôzne štýly, rytmy, melancholické, ale aj dynamické skladby. Štýl a akúsi filozofiu Jumping drums možno najlepšie vyjadruje "úvodník" na obale CD: "Vítejte v příjemně šíleném světě bubnů, rytmů, zvuků a dobré nálady. Doufáme, že se při poslechu našeho CD budete bavit přinejmenším stejně tak dobře, jako my při jeho nahráváni. Bubnujte, ťukejte, vrťte se, křičte a blbněte spolu s námi. Dobrou chuť přejí JUMPING DRUMS".

Ťažká úloha udržať v pozornosti, záujme a hlavne v prítomnosti divákov Okey scény po vystúpení Jumping drums pripadla po scénke súboru Humanita skupine Nona z Brna. Toto vystúpenie som, žiaľ, nestihla sledovať, viem len, že išlo o príjemné folkové piesne, v ktorých sa sólovo predstavili dve speváčky. Po nich už nastúpili na pódium Náhodní pocestní z Vrútok. A toto predstavenie ma naozaj dostalo. Predovšetkým preto, že som túto kapelku predtým ešte veľmi nepoznala (resp. som sa nikdy na ich vystúpenie nesústredila, prípadne mi to ušlo z iných dôvodov) a neviem, prečo som ich vždy zaraďovala medzi country. Každopádne svojím rytmickým a energickým folk-rockom zaujali a rozhýbali nielen mňa, ale aj ostatných divákov verných našej scéne. Príjemné texty prevažne z pera Michala Straku, melodické skladby, ktorých autorom je z väčšej časti kapelník Dalibor Urminský (+ gitara, spev), výborná basgitara Romana Zábojníka, bicie Radka Herleho, prenikavý saxofón a klarinet pod taktovkou Adriána Mikušáka a príjemný hlas speváčky Denisy Urminskej – to je stručná charakteristika kapelky, ktorá aj bez lídra – Michala Straku (momentálne mimo kapely – pracuje v Londýne) a dokonca jeho náhradníka svojím podvečerným vystúpením dokázala, že patrí k slovenskej špičke tohto žánru. (Dokazuje to aj úspešnou účasťou na mnohých festivaloch – napr. 4. miesto na Slovenskej porte 2004 a účasť na Trampskej porte v Ústí nad Labem, Zahrada 2003, Strunobranie, Vandermúza,...).

Po "marylanďáckej" škole tanca, vplyvom posunutia programu až cca o 19. h dostala priestor na piatkovej Okey scéne posledná hudobná skupina. Rôznorodosť žánrov, ktoré sa počas celého dňa na scéne vystriedali, doplnil skvelý bluegrass v podaní mladých a talentovaných hudobníkov zo skupiny Křeni, pochádzajúcich z mekky moravského bluegrassu – z Karvinej. Skutočne bravúrne sóla, vokály a celkový súlad predviedli, bohužiaľ, už len malému počtu divákov, nakoľko sa v tom čase už na hlavnom pódiu v Aréne začal hlavný večerný program.

Takto sa teda skončil prvý deň Okey scény. Napriek tomu, že nám počasie veľmi neprialo a občas aj spŕchlo, myslím, že na nálade na tejto pohodovej scéne to neubralo a návštevíci Lodenice boli príjemne naladení na ďalšie festivalové hodiny v Aréne. Čo sa na tejto scéne dialo na druhý deň – v nečakane slnečnú sobotu, sa dozviete v ďalšej mojej reportáži...

Camillia

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu