Nahrávanie akustických gitár

Pred časom sme na našom servri rozbehli rubriku o gitarách a veciach okolo nich. Podľa reakcií hudobníkov, ale aj radových čitateľov to bol dobrý ťah a o spomínané články bol záujem. Rozhodli sme sa v tomto trende pokračovať a piatky, podobne ako pred časom budú znova patriť seriálom o gitarách. Dnešný článok je prebraný zo zimného vydania Fender®’s Frontline Magazínu (ročník 1994). Jeho autor, Michael Laskow, zasvätil svoju kariéru producentskej činnosti a zvukovému inžinierstvu pre takých hudobníkov ako Eric Clapton a Neil Young. Počas svojej kariéry sa všeličomu priučil a v spomínanom článku zhrnul svoje poznatky a skúsenosti do niekoľkých tipov. Tieto môžu mnohým hudobníkom pomôcť pri získaní čo najlepšieho zvuku pri nahrávaní v domácich podmienkach, resp. na lacnejších alebo jednoduchších 4 a 8 stopových zariadeniach a za pomoci bežných mikrofónov, ktorých ceny sa nepohybujú v tisícoch Eur.
Základné pravidlá pri nahrávaní

• 1. Pri ozvučovaní akustických gitár kondenzátorové mikrofóny znejú vždy lepšie než dynamické.
• 2. Nové struny znejú nielen pri nahrávaní lepšie než staré, vyhraté, alebo skorodované.
• 3. Tenké struny znejú čistejšie než hrubé. (Pozn. redaktora: Ešteže za tieto články neplatíte, asi by som musel niekomu vracať predplatné hehe)
• 4. Zvuk, ktorý získate z vášho nástroja má čo do činenia s dynamikou vášho hrania a s úrovňou vašich hráčskych schopností.
• 5. Kľaknite si na kolená, aby ste dostali vaše ucho do polohy, ako keby to bol mikrofón a započúvajte sa do hry iného hráča. Posúvajte polohu svojho ucha a pokúste sa nájsť „mäkký bod“ – miesto znejúce najľúbozvučnejšie vášmu sluchu. Neskúšajte to však s elektrickou gitarou!
• 6. Ak máte niekoho, kto vám pomáha pri nahrávaní, požiadajte ho aby počas vášho hrania posúval mikrofón okolo vami určeného „mäkkého bodu“. Počas tejto činnosti si nasaďte slúchadlá a dobre počúvajte zvuk, ktorý gitara vydáva pomocou mikrofónu umiestneného v rôznych polohách. Pri zaregistrovaní najvyhovujúcejšej polohy upevnite mikrofón v tejto polohe do stojanu.
• 7. Kompresor a limiter vám vždy pomôžu pri získaní toho najlepšieho zvuku.
• 8. Neverte všetkému, čo sa kde dočítate. Výsledný zvuk vašej nahrávky sa v prvom rade musí páčiť vám a to, akým spôsobom ste ho dosiahli je len a len na vás

Použitie mikrofónu

Ak chcete dosiahnúť country-popový „brnkaný“ zvuk podobný napríklad zvuku Eagles v piesni Lyin’ Eyes, použite tenšie mäkkšie struny a mikrofón umiestnite asi 15-20 cm od otvoru na vrchnej doske gitary. Umiestnite ho však tak, aby hlava mikrofónu smerovala do miesta, kde sa stretáva koniec hmatníka so spomínaným otvorom. Ak by ste mikrofón nasmerovali priamo doprostred otvoru, je veľmi pravdepoodobné, že by ste získali preplnený a dunivý zvuk. Použite kompressor/ limiter na orezanie prerážajúcich frekvencií (pomer 3:1), prah citlivosti (treshold) nastavte na nízku úroveň pre získanie stlačeného uzavretého zvuku s úzkym frekvenčným rozsahom. Naopak, vyššiu úroveň prahu citlivosti ponechajte v prípade, že chcete limitovať len prečnievajúce píky a chcete získať otvorenejší zvuk.
Ak potrebujete odstrániť nejaké šumy, alebo dunenie, skorigujte spodné frekvencie (okolo 100Hz), alebo niekoľko decibelov pri 300Hz. Ak chcete pridať trochu hodvábnej mäkkosti do výšok, pridajte trochu decibelov v oblasti 8-10 KHz. Buďte však opatrní, lebo ak to preženiete, pridáte vašej nahrávke viac šumu, než efektu zmäkkčených výšok. Umiestnenie mikrofónu priamo oproti snímaču spôsobí pri nahrávaní silnejšie rázy a menej mäkkosti. Napríklad John Mellencamp tvoril svoj typický „drevitý“ zvuk s použitím stredne hrubých strún, trochu silnejšou kompresiou a pridaním niekoľkých decibelov v strednom pásme niekde medzi 700Hz – 1,2 KHz.

Kombinačné techniky

Som si istý, že mnohí z vás ste ešte nepočuli o Melisse Etridge. Po vypočutí si niekoľkých jej nahrávok (pomocou Real Audio Playera) sa môžme rovno pustiť do analýzy jej zvuku. Tým z vás, ktorým sa páči a chcú mať nahrávku podobného razenia pripomeniem, že budú potrebovať gitaru so zabudovaným snímačom a mikrofón. Nepochybne pri nahrávaní zaregistrujete fázové anomálie, ale nebojte sa, je to súčasť zvuku. Pohrajte sa trochu s približovaním a odďaľovaním mikrofónu. Jeho vzdialenosť totiž výrazne vplýva na fázový vzťah dvoch zdrojov zvuku. Skôr či neskôr však narazíte na niečo, čo vyčarí úsmev na vašej tvári. Môžete totiž panoramaticky rozdeliť dva rôzne signály do ľavého a pravého kanála a tak získať stereo zvuk. Pre istotu si však výsledok prekontrolujte v monoodposluchu, aby ste sa uistili, že sa žiaden signál nestratil.

Gitary s nylonovými strunami

V tomto odseku sa budeme venovať viac tomu, čo nedá spávať mnohým muzikantom – zvuku aký dosahuje pri nahrávaní Eric Clapton keď hrá na svojej nylonke. Znovu použijeme na nahrávanie kondenzátorový mikrofón, tentokrát však umiestnený cca 25 cm od gitary. Finta pozostáva v posunutí mikrofóna 8 až 10 cm smerom ku krku gitary, avšak rozhodujúci podiel na zvuku budú aj tentokrát zohrávať vybrnkávajúce prsty hráča. Tento sklon mikrofónu zabráni duneniu gitary vďaka tomu, že os kardioidu (snímacej zóny) mikrofónu bude mimo osi spájajúcej prsty hráča vydávajúce tón na strunách s mikrofónom. (A teraz skúste túto vetu zopakovať päťkrát po sebe :-) ). Pridaná vzdialenosť (25 cm oproti 15-20 cm zo začiatku článku) prispeje k tomu, že mikrofón zosníma oproti čistému tónu rezonujúcich strún naviac aj zvuk vyprodukovaný rezonanciou tela gitary. Použitie kompresora a limitera je v tomto prípade nevyhnutnosťou. Prah citlivosti (treshold) musí byť nastavený mierne vyššie aby zostala zachovaná prirodzená dynamika zvuku gitary.

Akustické gitary so snímačom

Keď hráči na akustickú gitaru hrajú naživo, väčšinou používajú ozvučenie pomocou zabudovaných snímačov, alebo pomocou snímačov vložených do otvoru gitary. V posledných rokoch boli tieto snímače zdokonalené do takej miery, že sú vhodné aj na nahrávanie. Sice nedosahujú takú kvalitu ako špičkové mikrofóny, ale bez obáv možno povedať, že sú skutočne dobré. Dokážu eliminovať šumy z pozadia a produkujú dostatočne silný a čistý signál, ktorý sa dá pomocou equalizéra upraviť tak, aby potešil muzikantské srdce aj poslucháčovo ucho. Väčšina z nich orezáva niekoľko decibelov niekde v oblasti 700Hz – 2,5KHz (bližšie k 2,5KHz). Z toho teda vyplýva, že nebudete musieť uberať z nízkych frekvencií, no pásmo okolo 10KHz sa doporučuje mierne skorigovať. Cinkanie strún nie je v prípade použitia snímačov až také prirodzené ako pri nahrávaní s mikrofónom, no som si istý, že pri počúvaní nahrávok budete pravdepodobne milo prekvapení aj týmto faktorom. Po nahratí rytmických gitarových partov pomocou mikrofónu (tak, ako bolo písané vyššie), urobte zdvojenie partov ešte aj pomocou snímača. Tieto skúste panoramaticky rozdeliť úplne doprava a úplne doľava a budete prakvapení aký pekný zvuk vám nakoniec zaznie v monitore (štúdiovom reproduktore). Ak chcete svojich spoluhráčov ohromiť, skúste nahrať zdvojený part o oktávu vyššie. Verím, že pri prvom takomto pokuse budú nielen oni, ale aj vy samotní príjemne prekvapení tým, čo sa stalo s vašim pôvodne „suchým“ zvukom.

Radiar

Zdroj: www.fendereurope.com

Súvisiace články: Seriály o gitarách

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu