Na severe vyšla nová hviezda medzi festivalmi: Silesia Folk & Country

Neviem ako vám, ale mne sa zdá, že festivalové dianie v poslednej dobe naberá na obrátkach. Nenápadne nám pribúdajú nové festivaly (občas síce nejaký sem-tam aj zanikne, ale to tiež patrí k životu) a možnosti výberu sú stále bohatšie: od veľkých, s niekoľkotisícovou návštevnosťou, až po malé, tak povediac záhradné slávnosti s intímnou atmosférou (pozor, nezamieňať so Zahradou v Náměšti na Hané, tá patrí skôr do tej prvej kategórie:) a všetkým možným medzitým. Tento článok je o fungl novom festíku, v susednom Poľsku. Slovo „susednom“ však nie je úplne na mieste, pretože tento festival je doslova nalepený k hraniciam a máme ho vlastne skoro doma. A keďže som mal s kapelou možnosť sa ho zúčastniť ako účinkujúci a čiastočne aj ako divák, ponúkam vám pár slov o ňom.

Ustroň je mestečko na juhu Poľska obklopené vrchmi sliezskych Beskýd. Je to kúsok od Tešína, alebo na skok z Kysúc. Štýlová architektúra, lesný vzduch, údolie medzi strmými kopcami je predelené riečkou prepletajúcou sa s jednokoľajkou. Takmer alpská romantika. Okolie ponúka mnohé lyžiarske možnosti, ale výletníkmi a turistami sa to tu hemží aj v letnom období, najmä cez víkendy. Prirátajte si ešte amfiteáter s krytým hľadiskom prirodzene zasadený do mestského parku a výjde vám ideálne miesto na usporidanie festivalu. Stačí už len aby sa toho chytil niekto, kto vie čo, prečo a ako.



Takto na prvý pohľad jednoducho to vyzeralo v prvý prázdninový víkend na prvom ročníku SILESIA Folk & Country festivale. Veci sa totiž zdajú byť jednoduché práve vtedy, keď všetko do posledného detailu funguje. Ako samozrejmosť sa potom berie kvalitný a pestrý program v ktorom nechýbajú ani zahraničné hviezdy, plné hľadisko (samozrejme spokojných a baviacich sa) divákov, ktorí si tam našli cestu vďaka premyslenej propagácii, ale aj naozaj vynikajúci zvuk, pódiové vybavenie a zázemie pre účinkujúcich. No a popritom všetkom tam akoby samozrejme vládne pohodová - nazvime ju rodinná atmosféra.



Naša kapela sa tam objavila tiež vlastne pomerne „jednoducho“. Bolo to vďaka pozvaniu od Jureka Batka - predsedu združenia Silesia F&C a hlavného dramaturga, ktorý si z finále Moravského vrabca v Karvinej do svojho programu vybral práve nás, Krapatské Horké. Záujmom organizátorov je podporovať kultúrne obohacovanie a výmenu hudobných vplyvov medzi Poliakmi, Čechmi a Slovákmi, národmi tak blízkymi a zároveň vzájomne často tak nepoznanými. A ako mi povedal Josef Mlok Grim - člen organizačného tímu a spoludramaturg, práve z tohoto dôvodu sa stala SILESIA v Ustroni členom partnerského festivalového tria, ktoré za českú stranu dopĺňa festival NA POMEZÍ v Dolní Lomné (konal sa predminulý víkend) a za slovenskú zasa DROTÁRIA v Turzovke (začína sa práve dnes). Takže celkom logicky boli v programe zastúpené popri poľských aj ďalšie slovenské a české kapely. Zo Slovenska okrem nás vystúpila ešte skvelá Hrdza a úspešní Veslári, z Čiech temperementné Terne Čhave a countryrockoví Drops. Bluegrassová kvalitka Fragment mala zasa na plagátoch uvedenú príponu SK - CZ - USA. No a akoby mimochodom na dôvažok ešte „nejaké to“ Maďarsko, Mexiko a znovu USA:). Ako vidno, bolo to pestré po všetkých stránkach.



A teraz aspoň stručne z toho, čo som mal možnosť vidieť a zažiť v sobotňajsom programe: začínalo sa presne o štvrtej poobede v čase, kedy už diváci obsadili asi polovicu miest v hľadisku. Karpatské Horké bolo prvou kapelou dňa. Hralo sa nám dobre už aj vďaka tomu, že tak ako každý účinkujúci, aj my sme mali ešte pred začiatkom možnosť polhodinovej zvukovej skúšky. Skúsenosť doposiaľ pre nás nevídaná a veru stála za to. Ďalší faktor, ktorý nás povzbudil bol - paradoxne - menší dáždik, ktorý sa spustil s našou prvou pesničkou. Vtedy sa naplno ukázali výhody zastrešeného hľadiska. Začali nám pribúdať ďalší diváci a atmosféra príjemne hustla. Po nás a krátkom tanečnom vystúpení nasledovala pre mňa najzaujímavejšia kapela dňa: Czas na Grass - Poliaci, ktorí sa napriek typickému bluegrassovému obsadeniu (a názvu:)) pohrávali aj s prvkami keltskej hudby, folku a ľudových motívov, to všetko na vysokej inštrumentálnej úrovni a nápaditých aranžmánoch. Huslistka s flautistkou nielenže výborne sólovali, ale oživili vystúpenie plným spevom a vokálmi (o estetickom zážitku ani nehovoriac:)). Strhujúce vystúpenie predviedlo neskôr aj mexické trio pánov v tradičnom oblečení a s tradičnými nástrojmi - husle, ukulele a basový gitarron. Volali sa Mariachi a na pódium si ich ako hostí priviedol poľský pesničkár Mariusz Kalaga. Perfektne zahraté a odspievané mexické a latinoamerické tradicionály doslova rozhýbali každého diváka. Inak sa totiž ani nedalo. Veslári, alias Peter and The Rowers sa po sérii úspechov vo svetových countryhitparádach konečne začínajú dostávať do povedomia aj v domácich končinách. Do Ustrone prišli rovno z Dánska a ich vystúpenie v programe zaradené pred americkou hviezdou festivalu bolo začiatkom finále večera v štýle americkej country music. Dean Colllins s kapelou sa tak po svojich predchodcoch musel trochu posnažiť, aby ukázal, že si zaslúži pozíciu headlinera. Zostava podľa zovňajšku a nástrojov skôr bigbítová (gitara, klávesy, basa, bicie) ponúkla svoju vlastnú verziu country šmrncnutú trochu Springsteenom a tak trochu Dylanom a priniesla opať trochu zmenu nálady. Záverečné solóvé exhibície jednotlivých muzikantov kapely ukázali, že im predsalen v žilách koluje aj nejaké percento rockerskej krvi, čo sa prejavilo najmä pri šprinte sólujúceho gitaristu pomedzi divákov, využívajúc výhody bezdrôtového spojenia svojho telecastra s aparátom na pódiu. V záverečnej šou nezaostal ani basák, ktorý niektorých vydesil, iných pobavil opakovaným tresknutím basgitary o dosky pódia.



To bol len stručný výber z toho, čo som mal možnosť uvidieť v sobotnom programe. V ostatných dvoch dňoch boli ale ďalšie skvosty. Ak by som mohol, určite by som si vychutnal Hrdzu a Terne Čhave v piatkovom programe. A tiež poľskú skupinu Grupa Furmana, ktorú som už pred pár rokmi videl rozpáliť do žerava publikum v amfitátri Zahrady. No a v nedeľu som si žiaľ kvôli cestovaniu musel nechať ujsť okrem iného aj maďarský Kormoran Memory Band, world music, ktorá patrila aj k vychytávkam tohtoročného Sigordu v Prešove.



Na záver by sa hodilo povedať ešte niečo otvorené a vznešené. Nuž, poviem banálne a úprimne, že v Ustroni bolo naozaj veľmi fajn. A tak trochu klišoidne dodám, že je potešiteľné, že aj v našich končinách a v našej dobe, kedy valec komercie sa zdá byť už neovládateľným sa aj pre tzv. menšinové žánre dá zorganizovať podujatie na špičkovej a profesionálnej úrovni.



PS: web festivalu s kompletným programom a fotkami je tu:

http://www.country.ustron.pl,

z koncertov a priebehu festivalu sa spracováva DVD záznam, ale stručné zostrihy jednotlivých dní si už teraz môžete pozrieť tu:

http://ox.nr5.pl/wideo/folk_country_ustron_1_07.wmv

http://ox.nr5.pl/wideo/folk_country_ustron_2_07.wmv

http://ox.nr5.pl/wideo/folk_country_ustron_3_07.wmv

a za hrsť ďalších fotiek nájdete aj tu:

http://netfan.pl/modules.php?name=Gallery&pg=view&id=87

2m

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu